.......Testom skutočnej literatúry je, že znesie opakovanie. Čítame znova a znova tie isté stránky a vždy s novým pôžitkom.......

Kapitola prvá: Šestnáste narodeniny

30. ledna 2007 v 18:07 | iisis |  -HP- Je to vzájomné-
Tak a je tu sľúbená HP poviedka...je preložená z anglického originálu "It's mutual" a v podstate ide o vzťah Harryho so Snapom...viac zatiaľ nepoviem, iba to, že nejde o slash...venujem ju všetkým, čo HP poviedky píšu, aj tým, čo ich čítajú a tak skvelo komentujú :-) vaša iisis
PS: kapitolky budu pribúdať tak rýchlo, ako ich budem prekladať, no uvedomte si, že ak komenty potešia, alebo aj nepotešia no budú konštruktívne, budú pribúdať rýchlejšie :-)...zatiaľ pa


Je to vzájomné
Kapitola prvá: Šestnáste narodeniny
12:00
Mal šestnásť. Harry nevedel, prečo sa obťažoval a zostal hore. Bol to iba ďalší rok. Ďalší rok na spôsobovanie problémov.
Ale tak veľmi ako Harry chcel zaspať, nemohol. Toto leto bolo zďaleka najhoršie. Jeho opatrovníci zjavne nepochopili varovanie, lepšie povedané vyhrážku, že budú mať problém, ak od neho čarodejníci nebudú počuť. Nepochopili, alebo ju len ignorovali.
Jedlo postrčené cez mačaciu západku nebolo vôbec pravidelné. Harry si bol istý, že to boli dva dni odkedy jedol naposledy, ale už tomu nevenoval pozornosť. Svoje úlohy dokončil už pred týždňom, a tak teraz nemal nič, čím by si skrátil čas. Dokonca prečítal všetky staré učebnice a prečítal ich už toľko krát, že si bol celkom istý, že ich má vryté do pamäti.
Svoju izbu mohol opustiť dvakrát denne, aby mohol použiť kúpeľňu, no bolo to presne vtedy, keď si naňho Dursleyovci spomenuli. Niekedy to bolo mnoho hodín, inokedy iba jedna alebo dve.
Harry bol prekvapený, keď mu toto leto nezobrali jeho školské veci, ale po čase si uvedomil, že zistili, že nebude môcť čarovať kvôli hrozbe vylúčenia, ako sa takmer stalo predošlý rok. Alebo sa ho snažili vyprovokovať aby použil mágiu a nemohol viac ísť do tej školy, ktorú tak nenávideli.
Urobili by to, myslel si Harry, len aby dokázali, že nado mnou majú moc. A o tom nepochyboval. Odkedy prišiel na konci roka späť, dali mu jasne najavo, že ak má Harry žiť pod ich strechou a jesť ich jedlo, bude musieť urobiť všetko, čo mu prikážu.
Niežeby Harry mal inú možnosť. Okamžite ako vstúpil do domu Dursleyovcov, poslali ho do izby a hneď ho zamkli. Po ceste do izby si však Harry všimol, že na dverách má viac zámkov ako minulé leto. No nijak veľmi ho to neprekvapilo.
Čo ho však šokovalo, bolo to, čo zistil, keď chcel pustiť Hedwigu von. Jeho okno bolo zaklincované. Lepšie povedané zašróbované. Po hodine pokusov otvoriť ho hocijakým spôsobom okrem rozbitia skla to vzdal. Párkrát rozmýšľal, že to sklo jednoducho rozbije, no bolo by z toho viac problémov ako úžitku. V momente, keď by Dursleyovci zistili, že zničil ich drahocenný domov, pravdepodobne by to okno zabetónovali.
Kvôli zašróbovanému oknu a pretože bol ojedinelo vypustený z izby, aby šiel do kúpeľne, či spravil prácu, ktorú musel, nebol schopný dostať akúkoľvek poštu. Vedel však, že pošta mu stále chodí, pretože veľa sov sa snažilo dostať do jeho izby. Vernon nakoniec upchal komín, aby zabránil sovám dostať sa dnu touto cestou.
Takže Harry bol veľmi prekvapený, keď mu niečo pristálo na hlave a spadlo na zem vedľa neho. Harry na to pozeral, list ležiaci na zemi, osvetlený tlmeným svetlom vychádzajúcim z vyhasínajúcej žiarovky nad jeho hlavou.
Harry automaticky list zodvihol. Na obálke bolo napísané iba "Harry". Nič viac, nič menej. Mysliac, že zaspal a teraz sníva, zastavil sa predtým, než ho otvoril. No asi po piatich minútach bol Harry presvedčený, že nesníval. Pomaly otočil list a otvoril ho.
Najdrahší Harry,
Ak toto teraz čítaš, chcem Ti zaželať šťastné 16 narodeniny. Tiež Ti chcem povedať, že je nám ľúto, že nie sme s tebou. Keďže si dostal tento list, my, James a Lily Potterovci, už nežijeme.
V tomto okamihu Harry takmer list pustil. Bol to list od jeho rodičov!
Čo Ti ja, tvoja mama, chcem teraz povedať Ťa pravdepodobne rozosmutní. Snažím sa nebyť necitlivá, ale je ťažké písať Tvojmu 16 ročnému ja, keď teraz spíš tu pri mne, ani nie jedenročný.
Uvedomujem si, že keď toto píšem, snažím sa vyhnúť téme, kvôli ktorej Ti píšem. Takže už by som to mohla povedať. James Potter nebol tvojím otcom.
Harry nevedel čo si má myslieť. Čo myslela tým, že James Potter nebol jeho otcom? Veď vyzeral presne ako on! Všetci mu to stále pripomínali. Harry sa prinútil čítať ďalej.
James nevie, že nie je Tvoj biologický otec. Ja som jediná, kto o tom vie, a nie som presvedčená, že ak by som žila, povedala by som Ti to. Vám obom. Vlastne, vám trom. Veľmi ľúbim aj tvojho otca aj Jamesa, ale kvôli určitým okolnostiam som nebola schopná byť s Tvojím otcom. Nie som šťastná, že somJamesazradila, obzvlášť tak skoro po našej svadbe. Uvažovala som, žemupoviem pravdu, ale nemohla som mu zlomiť srdce.
Neviem aká je situácia vo svete teraz po pätnástich rokoch, ale dúfam, že nie je taká ako teraz, keď Ti píšem tento list. Neviem kde Tvoj otec je a či je alebo nie je nažive. Je možné, že nie je. On, aj keď dobrý človek, má temnú minulosť. Kvôli nej sa nechal ľahko ovplyvniť a pridal sa na zlú stranu. Vedela som, že nechcel, ale keď tak spravil, už nebolo cesty späť.
Ak je tvoj otec nažive, dostane odo mňapodobný list otýždeň. To by malo byť dosť času na to, aby si sa pripravil. Cítim, že Ťa musím varovať. Neviem aký je teraz, takže buď opatrný.
Pravdepodobne chceš vedieť, kto ten muž je. Jeho meno je Severus Snape. Asi bude najlepšie ak sa spýtaš Albusa Dumbledora (Brumbála). On budev hodnotení Tvojho otcanajobjektívnejší.
Predtým, než si sa narodil, začarovala som Ťa, aby si vyzeral ako James a nie Severus. Bolo to komplexné kúzlo, no nie trvalé, ak bolo použité iba raz. Kúzlo trvá 16 rokov, a potom mu trvá jeden rok, kým kompletne vymizne.
Je mi to ľúto.
Budem Ťa ľúbiť navždy,Tvoja mama,
Lily Potterová
Harry sa po prečítaní tohto listu ani nepohol. To musí byť nejaký vtip, pomyslel si, ale nemohol sa prinútiť aby tomu uveril. Niečo na podpise mu potvrdilo, že to bola Lily Potterová.
Zatriasol hlavou. To bolo nemožné. Nenávidel Snapa a Snape nenávidel jeho. Bolo to tak odkedy vstúpil do jeho triedy v prvom ročníku. Samozrejme, aká to irónia, že jeho ďalší žijúci príbuzný, jeho otec, ho nenávidí.
Neistý čo robiť a náhle veľmi ostražitý, vliezol Harry do postele, list položený na podlahe pri jeho posteli. Ešte predtým než zaspal sa uistil, že si uzavrel myseľ. Trénoval oklumenciu(nitroobranu) odkedy Sirius prepadol oblúkom. Keď na to Hermiona prišla, darovala mu knihu na túto tému. Keď si uzavrel myseľ lepšie spal, no nezabránil tým víziám, ktoré videl v spánku. Tieto vízie boli väčšinou zo smrťožrútských (smrtijedských) stretnutí alebo útokov. Harry bol vo svojich víziách vždy Voldemortom. Harry tiež vedel, že tie vízie neboli snami, vedel, že boli skutočné. Ale ako si mohol byť istý?
Harry sa náhle zobudil nevediac kde je. Slnečné lúče prenikali medzerou v závesoch a jeho teta posunula jedlo cez mačaciu záklapku.
Pomaly vstávajúc, Harry potriasol hlavou. Toto bol hrozne divný sen, pomyslel si. No nevedel si presne spomenúť, o čom sníval. Zobral misku rýchlo chladnúcich ovsených vločiek a sadol si a oprel sa o stenu. Vtedy si všimol list ležiaci na zemi a naplnila ho hrôza.
Počas nasledujúcich troch dní nedostal Harry na jedenie nič okrem zopár kúskov ovocia, ale veľmi sa o to nestaral. Bol v šoku. Nevedel či má tomu listu veriť. Chcel veriť, že to bol len vtip, no nemohol myšlienky, že je to všetko pravda vyhnať z hlavy. Na poludnie tretieho dňa, sa Harry rozhodol na to viac nemyslieť. Ak to nebol žart, tak Snape dostane list za štyri dni. Bol si istý, že zo Snapa by si nikto takto nevystrelil: to by bola samovražda.
Harry sa rozhodol nechať to na Snapovi. S týmto prešiel do rohu napravo od dverí, zobral si knihu oklumencie a začal ju znovu čítať.
Minerva McGonagallová stála veľmi ustaraná pri dome na Privátnej ceste (Zobí ulici) vo svojej mačacej podobe. Už to boli tri dni a ona ho nevidela ani raz. Okrem toho, každá sova, ktorá sa pokúšala vojsť do domu sa musela vrátiť, keďže nebola schopná vletieť cez chlapcovo okno ani upchatý komín.
Profesorka transfigurácie (přemneňování) vedela, že musí niečo urobiť. Poobzerala sa okolo, uistila sa, že nebol nikto okolo, potom sa premenila späť do ľudskej formy, vykročila smerom ku hlavnému vchodu a zaklopala. Po minúte čakania otvoril dvere veľký muž.
"Áno?" spýtal sa.
"Prišla som sa pozrieť na Harryho Pottera," odpovedala. Muž privrel oči a zazeral na ňu.
"Tu žiadny Harry Potter nie je," uzavrel tému a zatváral dvere. McGonagallová však medzi ne strčila nohu.
"Viem, že tu pán Potter býva," povedala keď tlačila dvere, aby ich nemohol pán Dursley zavrieť. "Nepomôže vám, ak budete tvrdiť opak, pán Dursley."
"Vernon, kto je pri dverách?" spýtala sa pani, ktorá vošla do izby. McGonagallová využila toto vyrušenie a pretlačila sa dnu.
"Pani Dursleyová, predpokladám."
"Áno, a vy ste?"
"Minerva McGonagallová. Som profesorka zo školy mladého pána Pottera. Chcela by som s ním hovoriť." Pri tomto Petúnia zbledla.
"Harry si teraz pravdepodobne nepraje byť rušený," povedala rozhodne. Profesorka sa na ňu zadívala.
"Je mi jedno či si praje alebo nepraje byť rušený. Musím s ním hovoriť." Nastalo ticho a Dursleyovci pozreli jeden na druhého. Napokon sa Petúnia Dursleyová podrobila profesorkinej žiadosti.
"Jeho izba je na poschodí," povedal drzo Vernon, potom odišiel do kuchyne spolu so svojou manželkou. McGonagallová ich chvíľku sledovala, potom vyšla po schodoch hore.
Na poschodí bolo viacero dverí, ale profesorke netrvalo dlho kým zistila, ktoré boli Harryho. S použitím mágie odomkla zámky na dverách a pomaly ich otvorila.
Izba v ktorej sa ocitla bola iná ako zvyšok domu. Po zemi sa váľali pergameny, knihy a oblečenie a závesy boli iba napoly otvorené.
"Harry?" potichu sa spýtala.
"Pani profesorka?" ozval sa slabý hlas naľavo od dverí. Profesorka McGonagallová sa otočila za hlasom. "Čo tu robíte?"
"Harry! Si v poriadku?" keď Harry neodpovedal iba sklonil hlavu, profesorka McGonagallová zostala vystrašená. "Pán Potter, čo vám urobili?" Harry vzhliadol k profesorke, no po dobrú minútu neprehovoril.
"Zavreli ma tu, a tak ma tu držali." Z vrchu šatníka sa ozvalo trepotanie krídel. Harry namáhavo vstal, vybral sovie pochúťky, nakŕmil nimi Hedwigu a vypustil ju z klietky. Preletela okolo izby, potom sa usadila na Harryho ramene, zahúkala a potom ho jemne ďobla do ucha. Harry videl, že ho profesorka McGonagallová pozorovala, no nevedel, čo jej povedať. Nakoniec Harry prehovoril.
"Zašróbovali mi okno, takže Hedwiga nemohla ísť loviť. To je aj dôvod, prečo som neodpovedal na žiadny z listov. Žiadny som nedostal." Práve vtedy, v Harryho bruchu zaškvrčalo. "Vy nemáte žiadne jedlo profesorka, nemám pravdu?" spýtal sa a potom zahanbene sklppil pohľad.
"Harry?" spýtala sa profesorka McGonagallová jemne. "Dávali ti jesť? Si strašne chudý."
"Nie veľmi veľa, pani profesorka. Počas niekoľkých posledných dní mi dali iba zopár jabĺk."
"Harry, zbaľ si veci. Idem sa dolu porozprávať s tvojou tetou a strýkom." A s týmto odišla. Harry sa začal baliť, uisťujúc sa, že má všetko. Práve keď si sadol vedľa svojho kufra, vyčerpaný z balenia, vošla do izby profesorka McGonagallová.
"Pripravený?" spýtala sa. Harry na ňu zmätene pozrel. Minulý rok, keď odchádzal od Dursleyovcov, išla s ním celá ochranka, ktorá ho dopravila do Hlavného stanu rádu. Vyzeralo to, akoby sa profesorka rozhodla o jeho odchode iba pred pár minútami.
"Kam ideme?" spýtal sa Harry. Čo chcel naozaj vedieť, bolo prečo sa rozhodli skontrolovať ho práve teraz, keď po minulé roky sa k nemu Dursleyovci nechovali o nič lepšie. Povedal im, že nenávidí Dursleyovcov, ale len mu odvetili, že tam musí byť kvôli ochrane.
"Harry," vzdychla si McGonagallová. "To tu chceš naozaj zostať?" Harry hneď pokrútil hlavou. Samozrejme, že tu nechcel zostať! To sa im snažil už päť rokov povedať! "Tak zavri Hedwigu v jej klietke a poďme." Vzala jeho kufor a zamierila ku schodom, kým sa Harry snažil presvedčiť Hedwigu, aby vošla do klietky, so sľubom, že ju pustí hneď ako sa dostanú tam, kam mali namierené.
Keď konečne zišiel aj z Hedwigou dolu, kde stála profesorka McGongallová a rozprávala sa s jeho opatrovníkmi, bol úplne vyčerpaný. Už nebol zvyknutý na toľko aktivity. Naozaj dúfal, že nejdú nikam ďaleko.
"Harry, budúce leto sa sem vrátiš," povedala mu McGonagallová. Harry na ňu len hľadel, nevediac čo povedať. "Uistíme sa však, že podmienky tu budú lepšie, neboj sa," povedala a zazrela na dvoch muklov (mudlov). "Pôjdeme prenášadlom a potom sa muklovským autobusom dostaneme až k Hlavnému stanu.
Harry zazrel na McGonagallovú. Od Tretej úlohy nemal prenášadlá rád, ale nechal to tak. Bolo to lepšie ako kráčanie. Cítil sa, akoby nemal žiadnu energiu. McGonagallová vybrala z vrecka brko a naznačila Harrymu aby sa ho dotkol. S brkom v jednej a Hedwigou v druhej ruke, jeho profesorka povedala "zelené lízatko" (jasne Dumbledorov výmysel) a Harry pocítil známe ťahanie v pupku.
Keď pristáli, boli v tmavej uličke za smetiakom. McGonagallová začala kráčať a Harry ju nasledoval. Po piatich minútach prišli na autobusovú stanicu a Harry oddychoval, zatiaľ čo profesorka kupovala lístky. Keď ich už mala, prisadla si k nemu a potichu čakali, kým autobus dorazí.
O desať minút, keď prišiel autobus na ktorý čakali, nastúpili a sadli si až úplne dozadu, takže mali kam položiť Harryho kufor aj Hedwiginu klietku. Po hodine pozerania sa von z okna, konečne dorazili na roh Grimmauldovho námestia. Keď prišli k miestu medzi domami 11 a 13, Harry bol hrozne unavený. Akonáhle sa dom 12 objavil, McGonagallová rýchlo vstúpila a Harry ju znovu nasledoval.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 lylianna lylianna | Web | 31. ledna 2007 v 15:52 | Reagovat

prosím,rýchlo novú kapitolku...je to super!:)

2 Nini Nini | Web | 31. ledna 2007 v 17:54 | Reagovat

Souhlasím... Tahle povídka vypadá opravdu zajímavě =) No tak jen do toho iisis... Překládáš fakt dobře =)

3 iisis iisis | E-mail | Web | 31. ledna 2007 v 18:22 | Reagovat

no mám už preloženú druhú kapitolku...že by som ju dala dnes??? ozaj a čo hovoríte na blog??

strašne dlho mi to trvalo kým som prišla ako všetko urobiť :) a díík za komentáre

4 lylianna lylianna | Web | 31. ledna 2007 v 21:27 | Reagovat

je super a kapitolku rozhodne pridaj:)

5 Alaric Alaric | 1. února 2007 v 17:29 | Reagovat

iisis prosím dej ji sem... ja teď asi na týden odjíždím a nebudu mít přístup k internetu... tak bych si ráda přečetla, jak to bude pokračovat....

6 Alaric Alaric | 1. února 2007 v 17:31 | Reagovat

jooo... a ten blog je pěknej... teda, mě se líbí, nemůžu ho hodnotit za někoho jinýho

7 iisis iisis | E-mail | Web | 1. února 2007 v 17:33 | Reagovat

ok...hneď sa do toho dám ok?? počkaj chvíľku

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.