.......Testom skutočnej literatúry je, že znesie opakovanie. Čítame znova a znova tie isté stránky a vždy s novým pôžitkom.......

Kapitola šiesta: Šachy- časť druhá

16. února 2007 v 21:47 | iisis |  -HP- Je to vzájomné-
Tak je to konečne tu!!! by ste neverili ako mi toto dalo zabrať...najprv sa mi to zmazalo, potom mi nešiel načítať blog....ale tak nakoniec sa to podarilo...uff...toto je asi najdlhšia kapitola akú som kedy preložila a mám taký pocit, že prídu ešte dlhšie...mám pre vás jeden oznam..skôr ako začnete čítať túto kapitolu checknite kapitolku predošlú, pretože som tam jednu časť pridala...túto kapitolku venujem xmone a loony, ktoré jej nástrahy prežívali so mnou :) tak zatiaľ pa iisis
PS: tentokrát je limit 10 slov :))

"Triediaci klobúk sa znovu trošku rozkecal, nemyslíte?" okomentoval to Ron, keď si naberal jedlo na tanier.
"Áno. Takže, Harry, tešíš sa na DA?" spýtal sa Neville.
"Ech...áno. Tento rok nás však bude vážne veľa. Dúfam, že budeme schopní to zniesť."
"Oh, neboj sa, Harry," povedala Hermiona. "Pôjde to hladko." Všetci potom nachvíľu zmĺkli. Boli zabratí do jedla. Keď dojedli puding, Dumbledore vstal.
"Pre všetkých prvákov, vitajte v Rokforte, a pre všetkých ostatných, vitajte späť. Tento rok máme novú učiteľku obrany proti čiernej mágii, profesorku Enyamovú. Som si istý, že si ju naozak obľúbite." Pri tomto celá škola prepukla v hlasité oslavovanie (veď sa konečne zbavili Umbridgeovej). Keď sa sieň znovu utíšila, Dumbledore pokračoval.
"Teraz. výber hráčov do našich metlobalových týmov prebehne čoskoro, takže ak to chcete skúsiť, ohláste sa vedúcemu vašej fakulty. A teraz novinka pre prvákov a upozornenie pre ostatných, les sa pozemkoch školy nenesie svoje meno len tak, pre nič za nič a je zakázaný pre všekých študentov. Pán Filch pridal nové výrobky na svoj list zakázanných vecí, ktorý ma vyvesený na dverách svojej pracovne. Som si istý, že ste všetci unavenýa chcete byť zajtra dobre odpočinutí na prvý deň, takže šup do postele!" zakončil to Dumbledorea všetci vstali a vykročili ku svojim klubovniam, ale namiesto toho, aby šli do postele, všetci využili príležitosť, aby sa porozprávali s priateľmi, ktorých nevideli celé leto.
Nasledujúce ráno vo Veľkej sieni rozdávala profesorka McGonagallová rozvrhy veľmi unaveným chrabromilčanom.
"Dvojitá obrana, dvojité elixíry, čarovanie, transfigurcia, magické právo, a vzťahy medzi čarodejníkmi a muklami. Dnes mám obranu ráno a elixíry poobede." Ron pozrel na Harryho rozvrh.
"Hej, každý deň spolu máme veľnú hodinu. Skvelé!" Harry sa zasmial.
"Aj tak nebudete robiť nič zábavné. Budete robiť úlohy," poučila ich Hermiona. Obaja chlapci na ňu nahnevane zazreli.
"Oh, nemôže to byť také hrozné, Hermiona," hádal sa Ron. Ona len pokrútila hlavou.
"Ah," Harry vzdychol pri pohľade na rozvrh. Áno bude to hrozné. Elixíry štyrikrát do týždňa! Moje utorky sú hrozné!" posťažoval sa.
"Myslela som, že si začal mať elixíry rád," poukázala Hermiona.
"No, áno, ale štyrikrát? To je trošku dosť nemyslíš?" Hermiona len pokrčila plecami v snahe vyhnúť sa hádke.
Keď Harrz dojedol, pozrel sa na hodinky. "Radšej by sme už mali vyraziť. Nechceme predsa prísť neskoro na prvú hodinu s novou učiteľkou," povedal priateľom. Našťastie, mali všetci hodinu spolu, a tak sa vybrali do učebne obrany.
Nová profesorka dorazila dve minúty pred začiatkom hodiny a potichu ich pustila dnu do triedy. Desať študentov ju potichu nasledovalo. Bolo to, askoby ich niekto začaroval umlčiavacím zaklínadlom v momente, keď uvideli profesorku Enyamovú. Všetci si posadali: Harry, Ron, Hermiona a Neville za rovanký stôl a s očakávaním pozerali na profesorku. Profesroka na nich pozerala späť a na tvári jej hral čudný úsmev.
"Dobré ráno trieda, vitajte v šiestom ročníku obrany proti čiernej mágii," povedala milo a potom vytiahla pergamen. Pristavila sa pri mene Harryho Pottera a zblízka sa mu prizrela cez prižmúrené oči. Harry nepohodlne pozeral späť.
"Ach, áno. Harry Potter. Pamätám si vás. Bola som šiestačka, keď ste sem prišli," oznámila mu, potom pokračovala v zozname. Trieda na ňu nemo hľadela. Bude čudné mať učiteľa, kto bol študent na škole kde boli aj oni.
Celá hodina a pol šla celkom dobre. Začali "príšerou", o ktorej Harry nikdy predtým nepočul a aj keď ali jednu v triede, hodina bola nepochybne zaujímavá. Ale Harry mal zlý pocit zakaždým, keď naň nová učiteľka pozrela. Bolo to divné.
Po hodine šli Harry s Ronom do klubovne, kde začali robiť úlohu na obranu (vysvetlite, čo sú Kemplaty, čo robia a ako ich skrotiť), kým Hermiona šla na jednu z jej hodín.
"Kemplaty. Kto by kedy pomyslel, že niečo také existuje," zamrmlal Ron. "Ale musíš priznať, že vyzerá milo a nie je zlá učiteľka. A nezaspal som počas jej výkladu," dodal potešene. "Tento rok by mal byť dobrý." Harry prikývol, no neodpovedal. Nechel Ronovi povedať, že si o novej učiteľke už myslel svoje. Nevedel prečo, no mal z nej zlý pocit. Možno s tým majú niečo moje skúsenosti s predošlými profesormi obrany, pomyslel si.
"Poďme na obed. Hermiona by tam už mala byť," povedal Ron. Harry pozrel dolu na svoju prácu. Nebol tak hladný a bol iba v trištvrťke, ale nakoniec sa podvolil. Sľúbili Hermione, že sa s ňou na obede stretnú. Keďže mal hneď potom elixíry, vložil si všetky potrebné veci do tašky a zišiel do Veľkej siene.
"Tak aká bola hodina, Hermiona?" spýtal sa Harry Hermiony, ktorá stála vo dverách najbližšie ku chrabromilskému stolu.
"Dobrá. Dal nám na úlohu esej, ale je jednoduchá. Urobili ste vy dvaja úlohu z obrany?"
"Áno," zamrmlal Ron. "Nanešťastie."
"Pripravení na elixíry?" doberala si ich Hermiona a Rono pokrútil hlavou.
"Je mi vás dvoch naozaj ľúto. Chodiť z vlastnej vôle na Snapove hodiny."
"Ron, strávil si s ním týždeň z vlastnej vôle, keď ste hrali šach," pripomenula mu Hermiona. "No naozaj ma zaujíma, aký bude teraz. Teraz, keď už nie je špeh, bude taký hnusný? Cez leto bol celkom milý. No, milý na Snapa. Ale aj to sa počíta." Harry pokrútil hlavou.
"Pravdepodobne bol milý iba preto, že sme boli v tom dome spolu celé leto. Pravdepodobne sa znovu vráti k sovjmu starému dobrému hnusnému ja," komentoval to Harry, ale sám zistil, že aj on je zvedavý. Čo ak nebol milý iba preto, že spolu boli v tom dome? Čo ak to bolo preto, že boli príbuzný? Harry o tom pochyboval, ale istým spôsobom dúfal, že to bola pravda. Nikdy predtým nemal rodinu.
Harry silno pokrútil hlavou. Už nad tým dlho uvažoval, a čím dlhšie o tom rozmýšľal, tým viac ho to iritovalo. Nechcel byť so Snapom rodina! So Snapom zo všetkých ľudí. Harry sa teraz každé ráno pozeral do zrkadla, ale nezaznamenal vo svojom výzore žiadne zmeny. To Harryho znepokojilo.
Zo svojich myšlienok bol vyrušený, keď ho začala Hermiona ťahať za ruku.
"Poď, Harry. Nechceš predsa prísť na elixíry neskoro." Neochotne vstal a vzal si tašku, ale vedel, že Hermiona mala pravdu. Snape nebude váhať a nechá ich po škole ak prídu neskoro. Profesor nemal rád nedochvíľnosť. V podstate to vyzeralo tak, že profesor nemal rád nič.
"Maj sa, Ron," povedal Harry napchávajúcemu sa Ronovi.
"Ahoj 'Arry."
Harry s Hermionov prišli to triedy a hneď sa usadili, vediac, že Snape by to nechcel inak. Harry sa poobzeral po triede. Bolo iba pár minút do začiatku hodiny a v triede bolo nanajvýš tak desať ľudí. Harry vedel, že Snape nemal veľa šiestakov či siedmakov, pretože nie veľa študentov dosiahlo V na ich V.Č.Ú.
Náhle pocítil vpravo od seba vetrík. Pozrel sa tam, ale nebolo tam nič, čo by ho mohlo spôsobiť. Keď pozrel dopredu uvedomil si, že Snape musel okolo neho prejsť naozaj rýchlo. A potichu. Ani by nevedel, že Snape vošiel, keby necítil ten vánok.
"Strana 21. Začneme ťažším elixírom ako bol akýkoľvek iný doteraz. Každý pracuje sám. Začnite." Harry otvoril knihu a pozrel na elixír, ktorý mali robiť. Nevyzeral tak ťažko. V podstate to bol bolesti uľavujúci elixír dosť podobný tomu, ktorý pripravoval cez leto.
Hodina skoro skončila a Harry zatiaľ nič nepokazil. No, aspoň nie nič veľké. Všimol si, že ho Snape pozoruje, ale ignoroval ho. Snape dnes nechodil okolo triedy a nesnažil sa hľadať chyby v ich elixíroch. Práve naopak. Stál za katedrou a pozoroval celú triedu.
Harry chcel pridať poslednú vec, koreň šípky, do svojho elixíru, no zastal. Ak ten elixír urobil zle, tak v poslednej fáze vybuchne. Harry to vedel, pretože koreň šípky by reagoval s rumančekom, ak nepridal správne množstvo posilňujúceho prášku. Obzrel sa po triede a zistil, že nik ešte nebol tak ďaleko ako on. Ani Hermiona nie. To ho trochu vystrašilo. Nikdy nebol s elixírom hotový ako prvý. Väčšinou skončil so svojimi spolužiakmi, alebo chvíľku po nich, no nikdy nie skôr.
Znovu pozrel dolu na svoj elixír, potom si prečítal popis v knihe. Vyzeral tak, ako by mal, ale Harry vedel, že poslňujúci prášok nijak neovplyvňoval fyzický vzhľad elixíru z kníh, ktoré čítal cez leto, takže to naozaj nevedel určiť. Skvelá chvíľa na to, aby som nevedel, či som niečo spravil dobre alebo nie. Lepšia ani nemohla byť.
Snape videl Pottera obzerať sa okolo so zmäteným výrazom. Bol prekvapujúco popredu a mal pridať už len korene. Videl zmiešané pocity na chlapcovej tvári, pravdepodobne rozhodujúc sa, či tam pridať koreň šípky alebo nie. Čo značilo, že ten chlapec vedel čo sa stane, ak pridal zlé množstvo niektorých prísad. Pozoroval Pottera, ako sa rozhodol, urobil dva kroky vzad a jemne vhodil koreň do elixíru.
Keď nič nevybuchlo, Harrymu odľahlo. To znamenalo, že šance, že tento elixír pripravil správne boli vysoké. Harry pristúpil späť ku kotlíku a zamiešal ho sedemkrát, potom pod ním uhasil oheň.
"Už si skončil?" spýtala sa Hermiona.
"Áno."
"Wow, ja musím ešte urobiť dva kroky. Urobil si to správne?" Harry pozrel do svojho kotlíka.
"Myslím, že hej. Jediná vec, ktorú som si myslel, že som pokazil by po pridaní koreňa vybuchla, ale ako vidíš nič sa nestalo, takže myslím, že áno."
Trieda dokončila elixíry, zopár ich vybuchlo a Snape povedal, že tie odovzdávať nemusia. Mali do konca hodiny ešte niekoľko minút a Snape ich zjavne nechcel pustiť skôr.
"Ako ste si mohli všetci všimnúť, dva z vašich elixírov nevyšli. Čo spôsobilo explóziu?" Keď zdvihla ruku iba Hermiona , spýtal sa znovu.
"No? Určite musí vedieť odpoveď aj niekto iný ako Grangerová. Slečna Grangerová, prosím dajte ruku dolu. Som si istý, že viete prečo. Chcem vidieť, či to vie aj niekto iný," vyprskol Snape. Stále nikto neodpovedal. Harry to vedel, ale bol ako primrazený.
"Toto je trieda pokročilých elixírov," zavrčal profesor. "Očakávam, že budete všetci vedieť viac, ako je v knihe. Existuje veľa kníh, ktoré vám poskztnú viac informácií. Potter!" zreval zrazu a Harry vyskočil. "Poviete mi, prečo ste odstúpili od kotlíka predtým, než ste pridali koreň šípky?" Harry na Snape niekoľko sekúnd iba nemo pozeral, prekvapený, že Snape vedel, že od toho kotlíka odstúpil. No rýchlo zo seba ten šok striasol, vediac, že by to Snapa naštvalo ešte viac.
"Myslel som, že by mohol vybuchnúť, profesor." Snape prikývol, viditeľne naštvaný.
"Áno, to nám bolo jasné aj predtým, pán Potter. Ale prečo ste si mysleli, že vybuchne?"
"Nebol som si istý, či som pridal správne množstvo posilňujúceho prášku. Ak by som dal čo len o trošku menej alebo viac, ruman by sa stal reaktívnym a zreagoval by s koreňom," povedal Harry, nevediac či profesor chcel alebo nechcel, aby pokračoval. Ale Snape vyzeral, že sa trochu ukľudnil a tak Harry zmĺkol. Aj tak nevedel, čo viac povedať.
"Správne. Zjavne vám to čítanie cez leto prospelo. Desať bodov pre chrabromil." Snape sa uškrnul, keď celá trieda zalapala po dychu. Bolo to veľmi nesnapeovské dávať body chrabromilu. Vpodstate sa to stávalo málokedy, ak vôbec niekedy. Ale ten chlapec si body zaslúžil za všetko, čo v lete urobil. Prebehol pohľadom po triede.
"Chcem jeden zvitok pergamenu o všetkom, čo reaguje s nestabilným rumanom. Môžete ísť." Práve chcel odísť z triedy, keď sa zastavil s pohľadom upretým na Pottera. Ten chlapec vyzeral šokovane a pozoroval ho cez prižmúrené oči. Vedel, čo si musí myslieť. Predošlé roky by Snape ani nerozmýšľal nad tým, že by mu udelil body, a už vôbec nie pre správnu odpoveď. Uvedomil si, že sa jeho city k Potterovi menili. Ak aj ho nemal rád, toleroval ho.Kývol chlapcovi a Potter kývol hlavou tiež. Nakoniec sa Potter postavil a nasledoval svojich spolužiakov.
Harry dobehol Hermionu, ktorá ho čakala na chodbe.
"To bolo divné," povedala, keď boli dostatočne ďaleko od žalárov.
"Áno, to bolo. Nemyslím, že očakával, že budem vedieť odpoveď."
"Vlastne Harry, ja si myslím, že to očakával. Videl ako si sa vzdialil od kotlíka, pamätáš? A naozaj vyzerá, že má mojich odpovedí už pokrk."
"Áno, hádam..."
"Oh, no. Poďme nájsť Rona a pracovať na našich úlohách ešte pred večerou," navrhla Hermiona.
"Samozrejme," súhlasil Harry. Rona našli v klubovni s úlohou pred sebou, ale jeho pozornosť spočívala na metlobalovom časopise.
"Ron! Vážne! Mal si si robiť úlohy!" Ron na ňu len zazrel, ale odložil časopis a vrátil sa k úlohe z OPČM. Harry a Hermiona si zložili tašky na stôl a odišli do izieb, zobrať si veci, ktoré potrebovali.
Harry dokončil svoju úlohu z obrany, potom pomaly vitiahol knihu z elixírov. najprv si myslel, že to bude ťažké, ale potom si uvedomil, že to všetko vedel. Namiesto používania učebnice elixírov si Harry vytiahol zošit z prázdnin a po chvíli konečne našiel správnu stranu. Musím si ju označiť, pomyslel si a povedal si, že to spraví po večeri.
Nakoniec Harry stihol dokončiť esej a označiť si strany v zošite ešte pred večerou.
"Ako si to urobil tak rýchlo, Harry?" spýtala sa Hermiona končiac svoju vlastnú úlohu.
"Väčšinu som si pamätal z kníh, ktoré som prečítal v lete a všetky poznámky som už mal v zošite." Hermiona pokrútila hlavou.
"Tento rok nebudeš mať s elixírmi problém, ak to už veštko vieš."
"Neviem či to viem všetko," hádal sa Harry. "Snape si aj tak nájde veci, na ktorých ma skritizovať."
"To si nemyslím," kárala ho Hermiona. "Viditeľne si sa osvedčil..."
"Čo ho len prinúti tlačiť na mňa viac!" stále si stál za svojím Harry. Harry vedel, čo videl v Snapových očiach, keď odpovedal správne na otázku, ale zmiatlo ho to. Bola to hrdosť. Harry nevedel ako to vedel, ale bol si istý, že Snape ho tento rok bude tlačiť až na jeho hranice.
"A to je zlé? Harry, počúvaj ma. Ak máš byť aurorom, musíš byť tak dobrý ako len môžeš. A to, že na teba Snape tlačí, ti pomôže dostať sa tam." Harry na toto len pokrčil plecami. Vedel, že mala pravdu, ale jeho trápilo niečo iné. Niečo, čo aj keď nebolo preňho veľmi dôležité, ovplyvňovalo Snapov postoj k nemu. Harry sa cítil stiesnene. Vedel, že Snape chcel aby mal dobré výsledky. A Harry ho nechcel sklamať napriek tomu, že Snapa nemal rád.
"Tak poď, Harry, som hladný," sťažoval sa Ron, vytrhnúc Harryho z jeho myšlienok.
"Ron, ty si hladný stále," povedal mu Harry, v myšlienkach ešte stále pri Snapovi, ale nasledoval svojich dvoch priateľov do Veľkej siene a jedol. Harry sa kútikom oka pozrel smerom k učiteľskému stolu, pretože nechcel aby si ho Snape všimol. Snape tam bol a očami skenoval celú sieň. Harry sa radšej rýchlo sklonil ksvojmu tanieru, pre prípad, že by jeho oči zamierili k chrabromilskému stolu.
Harry bol zo svojich pocitov zmätený. Nemal Snapa rád. Snape bol k nemu vždy hnusný a nespravodlivý. Tak prečo mu záležalo na tom, čo si ňom myslí? Nezáleží mi na tom, uzavrel to celé Harry a obrátil pozornosť späť k jedlu.
"Si v poriadku, Harry?" Harry zdvihol pohľad ku Hermione.
"Áno, iba premýšľam, to je celé."
"No toho si dnes robil pomerne dosť, Harry. Si si istý, že si v poriadku?" spýtal sa Ron.
"Áno! Takže čo? Už viac nemôžem ani myslieť?" zakričal Harry a ľudia okolo naňho pozreli. V očiach svojich priateľov mohol vidieť bolesť. Stíšil hlas. "Je mi to ľúto. Hádam, že som sa včera veľmi nevyspal. Viem, že som to prehnal."
"To je dobré, Harry. Možno by sme dnes mali zaľahnúť skôr," povedala pozrúc na Rona. On bol jediný, kto si ešte nedokončil úlohy.
Snape pozrel na Pottera spoza učiteľského stola. Práve nakričal na svojich priateľov a skoro všetci, čo ho počuli pozerali na chrabromilský stôl, pravdebodobne snažiac sa zistiť, čo sa deje. Videl ako Potter s Garngerovou vstali, presvedčili Weasleyho, že zjedol dosť a spolu odišli. Väčšinou Snape študentov ignoroval a poctil ich nanajvýš jedným pohľadom, aby sa presvedčil, že nerobili nič, čo by nemali. Ale teraz cítil, akoby Pottera musel pozorovať. Nechápal, prečo sa tak cítil. Asi to bolo preto, že keďže strávil s tým chlapcom polku leta, vedel o jeho občasných výbuchoch. Vedel, že Potterovi priatelia na ne boli zvyknutí. Ale tiež vedel, že niečo Pottera trápilo. Prečo sa strám do toho, či Pottera niečo trápi?pomyslel si. Nezáležalo mu na tom.
Ale musel priznať, že ak nič viac, bol s chlapcom spokojný. Bola jedna vec pamätať si, čo ste prečítali. Bola ale vec úplne iná, pamätať si to vtedy, keď je to nutné. Aj keď bol schopný dokončiť elixíry, ktoré Snape toto leto začal, nečakal, že Potter pripraví ten elixír správne, a už vôbec nie o tom, že bude vedieť o tom, že by ten elixír mohol vybuchnúť. Ale on vedel oboje. Snape by to nikdy nikomu nepriznal, ale bol na svojho syna hrdý.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 xmona xmona | 16. února 2007 v 22:09 | Reagovat

oh je to super naprosto fantastické už se opravdu těším na další ale to bude asi až v neděli že??škoda ale tentokrát si počkám to slibuji:D a kapitola jje nádherná překládáš perfektně a sem ráda že to co se smazalo se tak rychle vynahradilo:-)))

P.S. já vím že píšu  blobosti toho si nevšímej:D

P.P.S.možná bys to stihla přeložit i dřív co?

P.P.P.S. už mě neposlouchej :D

papa a dobrou noc xmona

2 xmona xmona | 16. února 2007 v 22:10 | Reagovat

wow první komentář a limit sem splnila:D tak ještě jednou čauky

3 iisis iisis | E-mail | Web | 16. února 2007 v 22:18 | Reagovat

aj tebe bru nocku :) a naozaj netuším kedy bude ďalšia ale najskôr určite v nedeľu keďže zajtra nie som celý deň doma...tak sa zatiaľ maj pekne...pa-...a pekne sníčky

4 Loony Loony | 16. února 2007 v 22:21 | Reagovat

Jsem trochu v šoku, žes mi spoluvěnovala tuto kapitolu... To se mi ještě nikdy nestalo... Dík. A to myslim vážně :-)

A odvedla jsi za tu chvilku velkej kus práce. Na to, že se Ti to smazalo, jsi obdivuhodně rychlá... Klobouk dolů ;-).

5 victor victor | Web | 16. února 2007 v 22:33 | Reagovat

Děkuji ti Iisis, že jsi se věnovala překládání takovou dobu. Doufám, že v sobotu děláš něco zajímavého nebo jedeš na výlet... no každopádně si to užij. Těším se na další kapitolku.

6 iisis iisis | E-mail | Web | 16. února 2007 v 23:51 | Reagovat

jo victor díík :) sobotu si kráásne užijem nemaj boja..a ešte jedna vec :) všetci to prekladanie beriete akoby to bolo niečo hrozné...strašné...nechutné...mrhanie času..a ja ešte neviem čo..no pre mňa je opak skutočnosťou...milujem prekladanie a v podstate to beriem ako koníček...takže keď celý večer sedím za compom a niečo doň ťukám, neznamená to, že trpím :) koniec monológu :))

7 sigam sigam | Web | 17. února 2007 v 0:24 | Reagovat

páni, tohle je vážně skvělá povídka a překlad je ještě lepší :-)

8 Gwen Gwen | 17. února 2007 v 10:57 | Reagovat

Co mám jen napsat?

Je to super, super, super, super!

(Ha, mám už deset slov!)

9 katie katie | 17. února 2007 v 10:57 | Reagovat

wow super bomba skvělý nádhera  jsem byla zmatená přidání ke staré části povídky ale jo našla jsem to jen tak dál a moc se těším na další super kapitolu

10 Jantar Jantar | 17. února 2007 v 12:43 | Reagovat

Ráda bych se zeptala jestli máš někdy u překladu potíže.U nás knihu překládal Medek a ten říkal,že se mu opakovaně stalo,že některá slovo se nedalo přeložit,aniž by překlad stratil smysl a tak byl nucen hledat jeho ekvivalent.Máš i ty někdy obdobný problém? Jinak překlad je naprosto super,obdivuji tě já nemám hlavu na jazyky a proto mě nebaví.

11 Elví­ra Elví­ra | E-mail | Web | 17. února 2007 v 14:16 | Reagovat

No... co mám vlastně říct? Je to nádherný, božský, úžasný a tak dál, ale to už jsi nejspíš dávno slyšela, viď? Tím nechci říct, že by to nebyla pravda, ale mně už začíná docházet slovník... obdivuju tebe a další lidi, kteří uměj takhle krásně překládat, já se o to také pokoušela, ale moc mi to nešlo... alespoň jsem vždycky potřebovala mít po ruce slovník, protože spoustu výrazů mi přišlo naprosto neznámých... ty máš asi velkou slovní zásobu, co? No, jak už jsem řekla, hluboce všechny překladatele respektuju, o tom si můžu já opravdu nechat jen zdát:)))

12 Vruon Vruon | 17. února 2007 v 16:02 | Reagovat

Ehm, no, kapitolka je jako vždycky perfektní, fakt nemám co ti vytknout, takže slovo kritika na týhle stránce postrádá svůj význam a opravdu jsou to jen kladné komentáře :) Jako vždycky se těším na pokračování :)

13 iisis iisis | E-mail | Web | 17. února 2007 v 18:20 | Reagovat

všetkým: fakt ma teší, že sa vám poviedka páči, a že pri nej zotrvávate...díík :)

a všetkým čo sa pýtali na preklad( menovite Jantar): s prekladom ťažkosti väčšinou nemám..."Medek"(je to dobre??) má možno pravdu s tým, že niekedy sa vety nedajú preložiť doslovne...povedz, že mu odkazujem, že sa to ani nedá a nech sa o to nepokúša..prekladanie nie je to, že máš vetu a vyhľadáš si v slovníku všetky slovíčka a nejako ich spojíš dokopy..teda aspoň pre mňa nie...ide o to, že treba pochopiť význam vety, uvedomiť si, ako zapadá do kontextu a potom ju nejako sformulovať v jazyku do ktorého prekladáš, pretože existuje veľa slov, či fráz, ktoré majú veľa významov..napr: "never mind" môže znamenať nekonečne veľa vecí ako "Nechaj to tak" "kašli na to" "to je jedno"...a z nich si treba vybrať tú, ktorá sa tam najviac hodí...to je asi tak všetko...len ešte raz zopakujem: veci sa nedajú prekladať doslovne...hmm dúfam, že ste pritom nezaspali, a že sam vám niekde v tomto šaláte aj odpovedala na otázky :))

14 Loony Loony | 17. února 2007 v 21:27 | Reagovat

Tak tohle naprosto chápu. Mam třicet stran překladu z Aj jako ročníkovku, a nedávno jsem hledala všechny významy slova "set". Vykulila jsem oči a napsala to, co tam logicky sedělo... :-D

Ale Medka se rozhodně nezastávám. Mnohdy mění celý význam vět a hlavně, překládá vlastní jména... Máme (Češi - nevim jak je to na slovensku, páč slovensky moc neumim) štěstí, že třeba místo Bellatrix Lestrangerové nemáme třeba Blaženu Odivnou nebo tak něco. A nebo jako jediní na světě Jindru Hrnčíře. Ale mé rozčilování na toto téma by zabralo dost nehorázný čas a místo, tak se toho zbytku už raději zdržim... ;-)

Ty jsi lepší, než nějakej Medek, iisis...

15 iisis iisis | E-mail | Web | 17. února 2007 v 21:50 | Reagovat

no u nás sa mená vôbec neprekladajú v HP..myslím...no teda až na Hogwarts=Rokfort...a pridávame nakoniec -ová :) a ešte You-Know-Who alebo He-Who-Must-Not-Be-Named...ale to je tak všetko...btw kto je Jindra Hrnčíř?? :) ozaj a "set" ak to je k matike tak je to množina :)

16 Mission Mission | Web | 17. února 2007 v 21:52 | Reagovat

Tak iisis opět přidávám svůj obyčejný a bezduchý komentář :) nějak jsem na tebe pozapoměla po mojem výletě do hor...úplně se mi tvoje stránka vykouřila z hlavy...plomiň 8/ No ale zato těch kapitol co jsem si tu přečetla když jsem semka přišla...je to bezvadně přeložené...ne opravdu, skládám ti velký obdiv...hlavně proto že vím jaký to je pořád přemýšlet nad tím jak se co přeloží nebo řekne...i když já nepřemýšlím v ajině ale ve fránině a někdy mi z toho už úplně hrabe a nejradši bych povraždila všechny francouze i s mojí korespondentkou...mocinky moc děkuji za tento překlad je geniální, etě ta slovenština do teho, já ju miliju i když se stále nemůžu překonat a mluvit slovensky když sem v Bratislavě..ale no to je už jedno...asi bych měla přestat mluvit...hej doufám že to nikdo nečetl až do konce jinak asi teď právě olizuje klávesnici...no tak lidičky já se s vámi loučím... Papiky :*

17 Loony Loony | 17. února 2007 v 22:15 | Reagovat

Já si to "set" hledala v jednom počítačovým slovníku a vyplivnlo mi to kolem sedmdesáti naprosto odlišným slov... Hrůza.

Jo, tyhle překlady ještě beru. Ale anglický Harry je český Jindřich a Potter od pot, což je samozřejmě hrnec a řemeslník, který vyrábí hrnce, je hrnčíř. Původně to tak opravdu chtěl přeložit... Taky Luna Lovegoodová je Lenka Láskorádová. To se mě obzvlášť dotklo, páč sama se jmenuju Lenka, a to mé rozčilování mi vyneslo tuhle přezdívku. ;-)

Promiň, že Ti to nemůžu vysvětlit slovensky či přeložit... To už bych to zvládla líp anglicky či německy :-)

18 Cissy Cissy | Web | 18. února 2007 v 10:01 | Reagovat

Tenhle překlad se ti opravdu povedl. Začíná se to pomalu rozjíždět. Tipla bych, že se určitě zblíží. Hlavně by mě zajímalo, kdy se Harry začne měnit. To bude teprve zajímavé... :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.