.......Testom skutočnej literatúry je, že znesie opakovanie. Čítame znova a znova tie isté stránky a vždy s novým pôžitkom.......

Kapitola jedenásta: Rozhovory- časť prvá

4. května 2007 v 23:54 | iisis |  -HP- Tam, kam patrím-
A je to :D asi najdlhší kúsok, aký som kedy naraz preložila...a to som si myslela, že dnes neprelo kúsok, aký som kedy preložila naraz...a to som si myslela, že dnes nepreložím nič :D nj ale podarilo sa...táákže čo sa týka venovania táto kapitolka patrí katie, ktorá to dnes so mnou pretrpela a kontrolovala...inak čo sa týka katie, na svoj blog priložila novu kapitolku ku svojej zatiaľ skvelej a v buducnosti ešte lepšej poviedke, ktoru najdete na jej blogu :D ak si to prečítate a poprípade necháte za sebou nejaký ten koment budem vďačná...túto kapitolku budem bohužiaľ musieť rozdeliť, ale druhá časť sa tu pbjaví v priebehu pár minút..takže si to užite..pa

Harry sa prebudil zo svojho elixírom vyvolaného spánku a zistil, že už bolo dosť neskoro, v podstate obed. Poobzeral sa okolo, no Snapa nemohol nikde nájsť.

"Profesor Snape?" zvolal, no odpoveď neprišla. Všimol si, že naňho čakali raňajky ležiace na kuse rovného dreva na zemi. Už len pomyslenie na jedlo, mu podobne ako večer predtým vôbec nespravilo dobre a tak väčšinu vyhodil do kríkov a pokryl ich spadnutými mokrými listami. Keď boli raňajky ako tak skryté, vošiel do lesa, uľavil si a vrátil sa naspäť do campu.

"Pane?" zvolal znovu, tentokrát hlasnejšie. No aj tak sa mu odpovedi nedostalo. Začali sa v ňom šíriť obavy. Kde by mohol profesor byť? Možno našiel tú jaskyňu, rozprával sa sám so sebou. Ale keby tak bolo, určite by naňho počkal, alebo by aspoň nechal odkaz. Rozhodol sa, že zbalí všetky svoje veci a bude čakať. Aspoň bude pripravený, keď sa profesor Snape vráti. Teda, ak sa vráti, pomyslel si nevzrušene Harry. "Nemysli na to," pokarhal sa nahlas.

Keď zdvíhal jednu zo šálok, všimol si, že na Snapovom spacáku ležal jeho prútik. Obavy, ktoré stále okupovali jeho myseľ sa ešte zvýšili. Snape by si tu predsa nenechal prútik. Alebo áno? Harry si to nemyslel. Schmatol prútik zo spacáku a zamieril do lesa. Nevedel presne, kde hľadať tak šiel smerom na západ. Zdalo sa, že ide dobrým smerom a mal čudný pocit, že ho tam niečo priťahovalo. Takže išiel ďalej. Vytiahol si svoj vlastný prútik a potichu pokračoval ďalej, obzerajúc sa po miestach so snehom, kde by mohol zbadať Snapove stopy. Nanešťastie však v okolí campu veľa snehu nebolo.
Harry si bol istý, že volať profesora by jeho prípadu veľmi nepomohlo. Čo ak ho niekto uniesol? Mohol by vojsť rovno do pasce, čo nie je to najlepšie, keď sa snažíte niekoho nájsť a možno aj zachrániť. Myšlienka na to, že by mal zo všetkých ľudí zachraňovať práve Snapa mu prišla smiešna. Nevedel si predstaviť, že by bol z toho Snape nadšený. Keď sa nad všetkým zamyslel, došlo mu, že ak by chcel niekto Snapa zajať, urobil by to zakiaľ bol on stále pod vplyvom elixíru na spánok bez snov. Ticho, ktoré sa nieslo lesom ho začalo znervózňovať. A okrem toho, keď bolo v lese každé zviera ticho, neznamenalo to, že sa tam potuluje niečo smrteľne nebezpečné? Vôbec sa mu nechcelo zamýšľať nad tým, čo by to asi tak mohlo byť.
"Snape?" zakričal, momentálne sa nestarajúc o formality. Čakal a nastražil uši pre akúkoľvek odpoveď, no žiadnej sa nedočkal. To mu už začalo liezť na nervy. "Snape, kde ste?" zreval. Všimol si, že teraz bolo v lese ešte tichšie, ak to bolo vôbec možné a pomyslel si, že nech už to zviera bolo čokoľvek, by ho mohlo vďaka jeho veľkým ústam veľmi jednoducho vystopovať. "Idiot," zašomral si a znovu sa pozrel okolo seba, nazerajúc do miest, kde bola takmer úplná tma. Zvuk, ktorý sa podozrivo podobal lámaniu suchých paličiek vľavo od neho, pritiahol jeho pozornosť. Harry vytiahol prútik pred seba, zašepkal "Lumos", no nič tam nebolo. "Divné."
Stále pokračoval na západ a potom si konečne všimol stopy v snehu. Podľa ich dĺžok usúdil, že patria pravdepodobne Snapovi. Okrem toho, koho iného by asi mohli byť? Takto ďaleko do hôr chodí podľa Del naozaj málokto. Teda okrem toho psycháča Jeba. Ale Harry vedel, že Jeb bol bezpečne priviazaný k stromu, na míle ďaleko od neho.
"No, tie stopy mi to dosť uľahčili," povedal len tak do éteru. Nasledoval stopy v snehu a ocitol sa v kamenistej oblasti hory. Netušil ako, ale ocitol sa na okraji strže, veľmi hlbokej strže s ostrými kameňmi, ktoré boli sa kvôli rozpustenému snehu nadmieru šmýkali. Trochu ustúpil a keď sa okolo seba znovu poobzeral zistil, že Snapove stopy končia na okraji strže, takže nevedel určiť smer, ktorým sa profesor vydal ďalej.
Frustrovaný celou situáciou sa otočil naspäť smerom k ich campu, keď sa prepadol a skončil v plytkej slizkej vode. "Skvelé," zahundral. Nevidel si ani na konček nosa, čo ho poriadne vystrašilo. Tam dole mohlo byť úplne všetko. V ten moment si predstavil ako sa k nemu tmou úpribližujú plesňou porastené mŕtvoly a začal nervózne hľadať svoj prútik. "Dokelu, dokelu, dokelu..." opakoval stále dokola, keď sa v šmýkal v slizkej vode v snahe nájsť svoj neposlušný prútik. Zjavne ho pustil, keď padal. To sa mohlo stať snáď iba jemu.
Harry vedel, že ak sa neukľudní, pravdepodobne kvôli panike svoj prútik prehliadne. S hlbokými nádychmi a výdychmi napočítal do desať a potom začal znovu prehľadávať vodu, ignorujúc pocit, akoby sa prehrabával v...(no viete si predstaviť :D) Pravdepodobne to bolo iba mŕtve zviera. Potom konečne rukou narazil na niečo dlhé a rovné, čo mohol byť iba jeho prútik. Opatrne vstal a tričkom, ktoré mal oblečené pod habitom si vyčistil prútik.
"Lumos," povedal a koniec jeho prútika sa okamžite rozžiaril, čím osvetlil temnotu okolo. Keďže nikde nablízku nebola mŕtvola, z ktorej očných jamiek by sa vynárali chrobáci, presvedčil sám seba o tom, že je všetko v poriadku a pohol sa ďalej. Jeho strach z nepoznaného bol potlačený a znovu sa v ňom prebudila túžba nájsť profesora. Svietiac si prútikom sa hýbal čoraz hlbšie do niečoho, čo by sa dalo nazvať podzemnou jaskyňou. Okamžite si spomenul na Artefakt. "Možno je miesto jeho úkrytu práve táto jaskyňa," povedal a jeho hlas sa k nemu ozvenou vrátil. Vystrašene sa mykol. "Hups," pomyslel si, keďže nechcel vyvolať ďalšiu ozvenu tým, že by znovu prehovoril.
Tunelu podobná chodbička, po ktorej sa pohyboval sa neustále rozďeľovala do rôznych smerov, čo mu znemožnilo aby identifikoval, ktorou išiel, alebo či vôbec šiel správnym smerom.
"Toto je beznádejné," zašepkal a tentoraz odpoveď ani nečakal.
******************
Jeb sa potichu plížil lesom, hundrúc si popod nos po celý čas. Vedel, že ten bastard a škrčok boli pred ním, ale nebol si istý, ako ďaleko. Už dávnejšie stratil ich stopu. Takže jediná vec, ktorá mala zmysel, bola vydať sa rovno k jaskyniam. Iba dúfal, že sa tam dostane skôr aby si tam na nich mohol počkať a zaútočiť. Ten výrok bol nepochybne pravdivý, pomsta bude naozaj sladká.
Čim bližšie bol k jaskyniam, tým viac cítil, že blízko neho niekto alebo niečo číhalo. Plíživo vyliezol na jeden strom, sadol si na hrubú vetvu a čakal. O niekoľko minút neskôr sa objavili tri postavy oblečené v čiernych habitoch s tvárami skrytými za bielymi maskami.
"Takto to nepôjde," zasyčal. "Takto to vôbec ale vôbec nepôjde." Jebove zreničky sa nebezpečne zúžili. Tí do čiernych habitov odení čarodejníci tam nemali čo hľadať.
******************
*Nie všetko je beznádejné.*
Harry od prekvapenia vyskočil a takmer skončil späť v slizkej vode. "Kto je to?" spýtal sa, očami prehľadávajúc celý priestor.
*Dávaj pozor!*
Harry sa prekvapene pozrel dolu a uľavene si vydýchol. Bol to iba had a ešte k tomu veľmi malý.
*Ahoj.* zasyčal Harry. *Prepáč, že som ťa skoro zašľapol.*
*Nič sa nestalo.* povedal had. *Volám sa Wynd.*
*Ach. Tak, Wynd, asi si tu nevidel tmavovlasého muža, však?*
*Vlastne,* zasyčal, *som tu takého videl. Aj keď sa obávam, že nebol v najlepšej spoločnosti. Navrhujem, aby si pohol kostrou, tvoja schopnosť by mohla pomôcť.*
Harryho obavy znovu vyplávali na povrch. *Prečo? Kde je?* dožadoval sa odpovede. *Môžeš mi ukázať cestu?*
*Iba choď ďalej touto chodbou, ďalej sa už nebude rozdeľovať a vyústi do veľkej jaskynr. Tam toho muža nájdeš.* zasyčal Wynd. *Ponáhľaj sa.*
Harry chcel hadovi poďakovať, ale ten už odišiel. Teraz však nemal čas premýšľať nad hadovým odchodom, pretože sa okamžite vydal tunelom ďalej. Netrvalo to dlho a ocitol sa v jaskyni, o ktorej hovoril Wynd. Bola to asi najväčšia vyhĺbenina v kameni akú kedy videl. Teraz si uvedomil, prečo tam bolo tak vlhko: v strede jaskyne tiekla nie veľmi veľká ale ani nie veľmi malá riečka. Okolo riečky bolo aj obdivuhodné množstvo vápencových stĺpov, miest, kde sa stalaktity stretli so stalagmitmi. A mnoho z ďalších vyselo zo stropu. Harry sa opatrne pohol do miestnosti, predstavujúc si aké by to bolo, keby jeden z nich spadol a prepichol ho.
Jeho pozornosť však rýchlo upútalo to, čo hľadal. Profesor Snape stál vo veľmi zvláštnom postoji, teda aspoň podľa Harryho, na druhej strane jaskyne. Vyhýbajúc sa vode, pohyboval sa Harry okolo výrastkov zo zeme, až kým nemal na profesora jasnejší výhľad. Čím bližšie sa ale dostal, tým viditeľnejšie bolo, aký je profesor stuhnutý a napnutý, akoby očakával útok. Ale Harry nevidel nič nebezpečné. Pokračoval ďalej smerom k profesorovi, až kým sa nedostal presne zaňho. Vedel, že dotknúť sa ho, alebo niečo povedať by mohlo byť dosť nebezpečné, takže spoza neho potichu vykukol a takmer vykríkol. Našťastie nebol hlúpy a neurobil tak.
Keď sa ukľudnil, uvedomil si, prečo si Wynd myslel, že jeho schopnosť bude nápomocná. Presne pred nimi ležal obrovský úplne čierny had. Napriek faktu, že sa dokázal s hadmi zhovárať, tento v ňom vzbudzoval strach. Vyzeral ako čisté zlo. Vzdialene mu pripomínal kobru, ibaže niekoľkonásobne väčšiu. So strachom pozoroval ako sa had priplazil bližšie k profesorovi a jeho hlava a predná časť tela sa zdvihla do vzduchu, čo vyzeralo ešte hrôzostrašnejšie ako predtým. Had ani Snape si zjavne neuvedomili, že tam Harry je. Sústredili sa iba jeden na druhého. Nakoniec mu konečne doplo a tesne predtým, ako sa had podobný kobre vrhol na Snapa zasyčal tónom, akým nikdy predtým neprehovoril, smrteľne chladným:
*Prestaň!*
Severus sa otočil tak rýchlo, až Harry bol prekvapený, že to vôbec ustál. Ale Harryho pozornosť bola upätá iba na hada.
Keď Harry prehovoril, had zmenil smer a teraz sa k nemu približoval.
*A prečo by som mal? Vyrušil svätyňu Artefatku. Nikto nemá povolenie doknúť sa ho a ten, kto sa o to pokúsi musí zomrieť.* zasyčal had. *A ty tiež.* dodal a stále sa k nemu bez zaváhania blížil. *Je v tebe ale niečo, čo nebolo v nikom, kto sa pokúsil Artefakt získať. Si nevinný a máš čisté srdce.*
Harry sa iba zahľadel na Snapa pred sebou. Bol trochu prekvapený, keď si všimol, že had už nezaujíma také výhražné postavenie. Tiež nevedel, čo si má myslieť o tom, čo mu práve had povedal. Bol si celkom istý, že nebol až taký nevinný ako verila tá obluda. V minulosti sa stal príčinou mnohých úmrtí. tak ako sa stane príčinou ešte viacerých v budúcnosti. S hadom jednoducho nemohol súhlasiť.
*Pochybuješ o mojej úprimnosti?* spýtal sa had. *Môžem ťa ubezpečiť, že sa nikdy nemýlim. Ver si a všetko bude v poriadku.* Had sa tu zastavil, pozrel na profesora a potom späť na Harryho. *Naspäť k téme. Čo plánuješ s Artefaktom urobiť?*
*Zničiť ho, samozrejme,* odvetil Harry vecne.
Harry by bol odprisahal, že ak by had mal obočie, v tú chvíľu by bolo určite nadvihnuté. *Tak to som nečakal. Väčšina ľudí chce vládnuť svetu, alebo pomstu za niekoho pochybenie. Si takmer obdivuhodný v svojich cieľoch, mládenče. Ale povedz mi o tomto mužovi. Môžem mu dôverovať?*
Harrymu to pripadalo, ako keby sa had pýtal, či preňho predstavuje Snape nebezpečenstvo a ak áno, zabije ho, aby ho ochránil. V tom krátkom čase sa had na mladého chlapca upäl a záležalo mu na ňom, no vôbec si nevedel vysvetliť prečo. Možno je to jeho aurou, pomyslel si.
*Je to môj učiteľ a nepredstavuje pre mňa nebezpečenstvo. Tiež ho chce zničiť. Nie je dôvod na obavy.* zasyčal Harry.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Verča Verča | 13. srpna 2007 v 15:09 | Reagovat

Ahojky.Tahle povídka je moc pěkná.Strašně dobře se čte.Je to fakt dobrý :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.