.......Testom skutočnej literatúry je, že znesie opakovanie. Čítame znova a znova tie isté stránky a vždy s novým pôžitkom.......

Kapitola šestnásta: Strach- časť prvá

19. června 2007 v 23:51 | iisis |  -HP- Tam, kam patrím-
Tak som tu dnes ešte raz :D myslela som si, že sa mi podarí preložiť obe posledné kapitolky, no nevšimla som si ich dĺžku, takže dnes to bude už iba jedna...nanešťastie musím aj túto rozdeliť do dvoch častí...no nič...túto kapču venujem tím jedincom, ktorí okomentovali tú minulú, za to, že sú tak oddaní, že sem chodia aj v dni kedy väčšinou neuverejňujem :D diiiiiik

Vietor do nich bez zľutovania šľahal a dážď, ktorý ani na chvíľu neustal ich premočoval. Žena vedľa neho zrýchlila z pomerne rýchleho kroku na šprint a ukázala mu, aby tak urobil i on. Harry tak s radosťou urobil, chytil Zana za nový obojok a prinútil ho zrýchliť krok. Iba dúfal, že počasie nebolo predzvesťou zlých vecí, ktoré sa mali v ten deň stať.

Keď vošli na Rokvillskú stanicu, kde boli v bezpečí od neduhov dnešného nepríjemného počasia a spomalili krok, boli úplne premočení a vyčerpaní. Profesorka McGonagallová si zastrčila neposlušný prameň vlasov za ucho. Potom sa s nechuťou pozrela na mokrého psa.

"Zoberiete si toho psa so sebou, Potter?" spýtala sa.

Harry pevnejšie stisol psov obojok. Nad tou otázkou nemusel ani nachvíľu premýšľať. Okamžite vedel, že ak by Zana priniesol na Privátnu cestu, bolo by zle. Vernon by ho zabil. "Nie, nemyslím si, že je to najlepší nápad," povedal stále zvierajúc obojok. "Môže zostať v Rokforte? Som si istý, že sa oňho Hagrid dobre postará," povedal. Hagrid bude viac ako šťastný, ak sa nájde ďalšie nebezpečné zviera, na ktoré by sa mohol upnúť.

"Neviem, prečo by nemohol," oznámila McGonagallová. "Zavolám vášmu strýkovi aby si vás mohol vyzdvihnúť, keď dorazíte."

Harry si nemyslel, že ho bude strýko trpezlivo očakávať. Pravdepodobne príde o dve hodiny neskôr, len aby ho naštval. "Ďakujem, pani profesorka. Kedy mi budete môcť priniesť veci?" chcel vedieť.

Profesorka si znovu zastrčila neposlušný prameň za ucho a odpovedala. "Pravdepodobne zajtra. Pozhováram sa s profesorom Snapom hneď ako príde do Rokfortu." Vtedy sa nábrežím rozoznel piskot. "To je váš vlak, Potter, mali by ste sa poponáhľať, nechcete ho predsa zmeškať," povedala a pohnala ho smerom ku nástupišťu.
Harry rýchlo naskočil na vlak, práve vo chvíli, keď sa začal hýbať. Vykukol von oknom a uvidel ako sa mu profesorka spolu so Zanom strácajú v diaľke, až kým neboli malé bodky na horizonte.
Ako zistil, vlak bol takmer prázdny. Ako prechádzal po vlaku v snahe nájsť si prázdne kupé narazil iba na niekoľkých pasažierov. Akonáhle jedno prázdne našiel, vkĺzol doň a zrútil sa na sedadlo. Hrozne si prial aby s ním bol Zane, aby mu robil spoločnosť, ale nechcel aby prežíval to, čo by s ním Vernon nepochybne vyvádzal kvôli jeho statusu: pes Harryho Pottera. Jeho predošlý beh na stanicu ho unavil, ale obavy z toho čo príde mu nedali spať.
Nemohol si pomôcť aby nedumal nad tým, či Snape vedel, čo sa deje. Nevedel prísť nato, prečo by ho starší čarodejník nechal odísť naspäť k Dursleyovcom, keď mu sľubil, že sa k nim už nikdy nebude musieť vrátiť. Harry sa podvedome hral s uvoľnenou nitkou na jeho príliš veľkom tričku, jednom z Dudleyho. Ak o tomto profesor nevedel, Harry vedel, že na to čoskoro príde a že ho príde zachrániť. Ale ak to vedel a nič proti tomu nespravil, Harry sa do školy nevráti skôr ako o mesiac. Striaslo ho pri pomyslení, čo všetko by mu mohol za mesiac Vernon urobiť. Okamžite ho zaplavili vízie prístenku pod schodami aon sa rýchlo postavil, aby sa myšlienok zbavil.
"Vzchop sa, Potter," povedal si. "Príde."
Keď si znovu uložil svoje unavené a boľavé telo naspäť na sedadlo, snažil sa o tom sám seba presvedčiť. Hrozne sa mu chcelo spať a tak si ľahol na sedadlá a schúlil sa do klbíčka. Zaspal ešte predtým, ako si stihol zrolovať plášť do tvaru vankúša.
****************
Blesk šľahol nebezpečne blízko jeho okna, čím osvetlil celú izbu. Vernon Dursley takmer spadol zo stoličky. "Sprostá búrka," zasyčal a znovu sa usadil. Na podopierke stlačil tlačítko, čím si kreslo nastavil do ležiacej polohy. Elektrina vypadla pred hodinou, čo ich prinútilo porozsvecovať sviečky po celom dome. Bolo iba poobedie, ale vonku bola tma ako v rohu.
Vernon s nádejou vzhliadol, keď svetlá dvakrát jemne zablikali, no potom znovu vyhasli. Jeho nadávky bolo počuť až na druhé poschodie.
"Vernon, zlatko, budeme potrebovať ďalšie sviečky. Mohol by si mi nejaké priniesť?" ozval sa hlasný škripľavý hlas zhora.
Vernon pokrčil plecami. Prečo nie. Aj tak nemal na práci nič lepšie, ako napríklad pozerať televízor. "Daj mi chvíľku, Petunia," zvolal. Predpokladal, že ho počula, napriek tomu, že sa neozvala žiadna odpoveď. Musel sa postaviť z kresla, v čom mu trochu vadila jeho nadbytočná váha. Keď vstúpil do kuchyne, kde mali uložené sviečky na takéto príležitosti, začul neidentifikovateľný zvuk. Otvoril najbližší šuplík a hľadal niečo, čo by mohol použiť ako zbraň. Vytiahol krájač na vajíčka. No, bude to musieť stačiť.
Očami prebehol potemnelú miestnosť v snahe prísť na to, odkiaľ zvuk prišiel, keď sa ped ním zjavila strachnaháňajúca operená "vec" s veľkými očami. Zreval (a neskôr zistí, že sa ten zvuk až nepekne podobal ženskému) a pustil krájač na vajíčka na zem.
"Vernon!" zaškriekala Petunia niekde zhora. "Čo je to? Čo sa deje?" Vernon si všimol, že keď jej neodpovedal, začala byť trochu histerická.
Naslepo sa natiahol za sviečkou, o ktorej vedel, že je neďaleko. Schmatol ju, pri čom sa takmer popálil a začal s ňou okolo seba divo mávať. Až po nejakej tej chvíli si uvedomil, čo to vlastne vstúpilo, alebo lepšie povedané vletelo do jeho domu.
"Zkurvysyn (sorry ale tak to tam naozaj bolo :D) jeden," zasyčal. Schmatol sovu za nohy a zdvihol ju do vzduchu, ignorujúc jej protesty. Predtým, než ju vyhodil z okna si z jej nohy odtrhol list, ktorý k nej bol priviazaný. Očami list prebehol a jeho tvár zmenila farbu z vystrašenej bledej na zúrivú krvavo červenú. Jeho synovec sa k nim mal dnes večer vrátiť. "Je načase vtĺcť doňho nejakú tu lekciu," vyprskol a otočiac sa na opätku vypochodoval z domu.
*****************
Harryho zo spánku vytrhol zvuk bŕzd. Omámene si uvedomil, že zastavili. Oči sa mu rozšírili, keď si uvedomil, že sú už v Londýne, kde naňho mal čakať jeho strýko. Ospalo sa vyštveral na nohy a chabým pokusom sa snažil vyrovnať si oblečenie ešte predtým, ako vyšiel z vlaku.
Pomaly sa priblížil smerom ku bariére a zašlo to až tak ďaleko, že si prial aby sa nejako s pomocou mágie transportoval niekam, hocikam, len preč odtiaľto. No také šťastie nemal. Harry si podrobne prezeral ľudí na stanici, no strýka medzi nimi nenašiel. Nikdy by si nepomyslel, že bude šťastný ak bude jeho strýko meškať. Jeho tohtoročné leto ho nechalo ďaleko od stavu statočnosti a aj keď mu neháňal Jeb väčšiu hrôzu, akú mu kedy nahnal strýko Vernon, inštinkty mu našepkávali, že tentokrát bude jeho leto omnoho horšie.
Jeho strýko bude nepochybne naštvaný za to, ako ho na začiatku leta Snape odviezol. Ešte raz sa rýchlo poobzeral a tentokrát ho nanešťastie uvidel. Srdce mu pri pohľade na muža poskočilo a začalo mu v hrudi divo bubnovať. Nebol by veľmi prekvapený, keby mu vyskočilo z hrude. Vernon vyzeral fakt nazúrene.
Harry podvedome o krok ustúpil a narazil na tvrdú stanu. Kde sú posrané magické bariéry, keď ich potrebuješ? pomyslel si.
Muž sa pred ním zjavil skôr ako mohol niečo urobiť, schmatol ho za pravú ruku, kde mal ešte stále modriny a odvliekol ho ku autu. Harry zťažka oddychoval v snahe nevykríknuť od bolesti.
Z nahnutej perspektívy pozoroval ako sa otvorili zadné dvere auta a on bol drsne hodený dnu. Keď Vernon prešiel okolo auta až nakoniec rýchlo nastúpil, Harry z neho ani na moment nespustil oči. Pohľad akým naňho s pomocou spätného zrkadla Vernon fľochol prinútil Harryho striasť sa. Jebov hrôzunaháňajúci svit v očiach nebol nič oproti vražednému pohľadu, akým ňho teraz pozeral strýko.
Harry sa prakticky ponoril do sedadla, odťahujúc sa ako najďalej mohol. Bude to dlhý, drsný mesiac.
**************
Zvuk čohosi dopadajúceho na jeho okno vyrušil Snapov pokojný spánok. "Čo to dopekla..." pomyslel si, zhrnul zo seba prikrývky a posadil sa. Chvíľu iba počúval, v snahe zistiť, čo sa deje keď si uvedomil, že to bol zvuk kvapiek dopadajúcich na okno.
Nahlas si povzdychol. Nenávidel búrky a bol prekvapený, keď si uvedomil, že ďalšia jeho myšlinka bola na Harryho a jeho podobnej nenávisti k búrkam. Dúfal, že sa mu na ošetrovni darí dobre. Jeho telo si konečne vynahradilo niekoľko bezsenných nocí a on už nemal dôvod naďalej tu zostávať. Vyhrabal sa spod teplých prikrývok a pripravil sa na odchod. Nezabralo mu to viac ako desať minút, počas ktorých sa osprchoval a začaroval si oblečenie osviežujúcim kúzlom. Keď skončil, vydal sa do kuchyne.
Nebol prekvapený, keď za stolom uvidel riaditeľa, ktorý uchlipkával zo silnej kávy. Cítil ju až do dverí.
"Káva, Albus?" spýtal sa užasnuto.
Albus sa usmial, znovu si uchlipol a položil hrnček na stôl. "Áno, Margery trvá na tom, aby som ju okúsil. Pridala do nej akýsi prášok, ktorý nazvala francúzska vanilka. Je to celkom chutné," povedal a znovu uchlipol.
"O tom nepochybujem," povedal pochybovačne Severus. "Mal by som sa vrátiť na hrad, aby si Harry nemyslel, že som ho tam opustil," oznámil. Ani nevedel ako blízko ku pravde bol.
"Predpokladal som, že tak urobíš, ale ešte pred tým než odídeš, niečo pre teba mám." Severus pozoroval ako starý muž popresúval niektoré papiere na stole. "Verím, že tieto budeš onedlho potrebovať."
Snape sa nahol ponad kuchynský stôl a papiere si pritiahol. Iba pohľadom na vrchný z nich uhádol, o čo sa v nich jedná. "Papiere na adopciu...?" spýtal sa neisto. Vedel, že toho chlapca chce, ale oficiálna adopcia...bude s tým Harry vôbec súhlasiť?
"Myslel som si, že ich zoberiem. Iba pre prípad," povedal. "Nebudú platné, až kým ich spolu s Harrym nepodpíšete. Niekde v tej kope sú papiere, ktoré z teba urobia jeho legálneho poručníka. Formuláre na adopciu boli môj nápad."
Snape sa na muža pochybovačne zahľadel. "Uvidíme," povedal nakoniec. "Ale teraz už musím naozaj ísť."
Albus iba prikývol. Veľa šťastia," zašepkal, ale Severus už odišiel.
**************
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nini Nini | E-mail | Web | 23. července 2007 v 16:29 | Reagovat

Jdi do toho, Severusi. Je jasné, že máš Harryho rád, tak proč ne? Odvahu, Sevie, nic jiného to nechce...

2 Sabriel Sabriel | 9. srpna 2007 v 15:20 | Reagovat

jj

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.