.......Testom skutočnej literatúry je, že znesie opakovanie. Čítame znova a znova tie isté stránky a vždy s novým pôžitkom.......

Kapitola trinásta: Vianočný bál- časť prvá

25. června 2007 v 20:03 | iisis |  -HP- Je to vzájomné-
13....no nie je to prekrásne číslo? osobne je to moje najobľúbenejšie :D No nič...dúfam, že touto kapitolkou poteším všetkých, ktorí mi písali, že majú túto poviedku radšej. Sľubujem, že sa budem snažiť k nej častejšie pridávať. Čo sa týka dĺžky kapitolky, myslím, že je obstojná (viete koľko mi trvalo preložiť to???) a čo sa týka deja, no nie je to úplne nudné, tak dúfam, že mi tu nezaspíte...chúďatká oslintné klávesnice :D no dosť bolo mojich kecov...všetkých vás snažne prosím o komentík, pri tej predchádzajúcej kapitolke to bolo úplne úžasné :D och a ešte venovanie: no tak myslím, že bude spravodlivé, ak kapitolku venujem všetkým, čo komentovali tú predošlú :D tak hor sa do čítania! iisis...tak práve som sa dozvedela, že musím kapitolku rozdeliť....no nič, čo už...

****************
Zvyšok novembra ubehol Harrymu spolu so všetkými hodinami, obomi, MLOKM-i aj tými navyše, metlobalom a DA až príliš rýchlo. Harry robil čo len mohol, aby sa Snapovi mimo hodín vyhol a na hodinách sa choval civilne a vyhýbal sa čomukoľvek osobnému.
Napriek jeho kombinovaným schopnostiam v legilimencii a oklumencii, jeho vízie a nočné mory boli jeho každonočnými spoločníkmi a pálenie jeho ľavého predlaktia neustávalo. Nebolo veľmi silné, ale jeho častá prítomnosť mu liezla na nervy, čo spôsobovalo jeho stálu podráždenosť nad akýmikoľvek malými vecami. Tento pocit v ňom len rástol, keď naňho celá škola dorážala, pretože chcel každý vedieť, s kým pôjde na ples.

Snape sa, na druhej strane, snažil získať si Harryho dôveru. Nemohol sa s ním ani normálne porozprávať. Na hodinách bol príliš vzdialený. A teraz sa navyše snažil aj vymyslieť, čo mu darovať na Vianoce. Chcel, aby to preňho niečo znamenalo. Chcel, aby to dalo Harrymu najavo, že ho chce Snape do rodiny.
Rodina... pomyslel si Snape a potom mu to došlo. Presne vedel, čo chlapcovi dať. Niečo čo bude môcť používať, ale zároveň niečo, čo bolo rodinným dedičstvom. Už viac ako desať generácii sa to posúvalo z otca na syna a Severus vedel, že ak to Harry prijme, bude sa mu to páčiť.
Keď prišiel na to, čo mu darovať, uvažoval Snape nad inou vecou, ktorá mu nedala spať. Teda vecou, ktorá nedala spať celej škole, ale Severus by nikdy nepriznal, že ho to tiež trápi. Tou vecou bola Harryho partnerka na Vianočný bál. Z toho čo sa dozvedel od vypočutých rozhovorov pochopil, že Harry partnerku a že nikto nevie, kto to je. A to dievča to zjavne ešte nikomu nepovedalo.
To Snapa trochu prekvapilo. Aj keď si uvedomoval, že Harry nebol rád v strede pozornosti, čo záležalo na tom, či povie kto je tá dievčina? Iba ak...
Nie, povedal si Snape. To by nedávalo zmysel. Snape sám zatajoval vzťah s Lily, keďže boli z rôznych koľají, ale ak bol toto ten dôvod a ak to chceli zatajiť, prečo ísť spolu na bál? Snape pokrútil hlavou. Mal pocit, že svojmu synovi nikdy neporozumie.
****************
"No tak, kamoš! Prečo nám nemôžeš povedať, s kým ideš?" Harry na Rona zazrel.
"Už som ti povedal, že čoskoro to uvidíš. Teraz to nechaj tak," odpovedal strohosťou, ktorá sa takmer vyrovnala Snapovi. Ron to naozaj nechal tak, ale Harry mal pocit, že neskôr to znovu vytiahne. Nechápal, prečo nemôžu všetci počkať päť dní, kde to na bále uvidí celá škola. "Idem do postele," pokračoval Harry. "Zajtra začínajú testy a ja sa chcem pred nimi vyspať."
"Tak dobre, Harry," odpovedala mu Hermiona, keďže Ron sa stále fučal. Harry šiel hore, zatiahol závesy okolo svojej postele a vybral si knihu elixírov. Zajtra z nich mal test a ak by dostal ten test, čo všetci ostatní, nebude s ním mať ťažkosti. Ale Snape pripravil test špeciálne iba preňho, test, ktorý obsahoval všetko učivo zo školy ako aj to mimoškolské.
O dve hodiny neskôr, keď prišli na izbu všetci ostaní, odložil Harry knihu a upadol to nepokojného spánku.
Deň pred začiatkom zimných prázdnin, v sobotu, sa všetci štvrtáci a vyššie ročníky pripravovali na bál, ktorý sa konal v ten večer. Preto boli túto sobotu hradné chodby nezvyčajne tiché.
To bol dôvod, prečo sa nimi Harry len tak bezcieľne prechádzal. Jeho hlavu ťažilo mnoho myšlienok. Testy skončili, z čoho sa mu nesmierne uľavilo, ale na tento večer sa netešil. Chrabromilčan na bále so slizolinčankou bolo ako chodenie po príliš tenkom lade. Niežeby mal Harry niečo proti všetkým slizolinčanom. No, teda, teraz už nie, ale vedel, že zvyšok školy to nezoberie veľmi dobre. A to hlavne slizolinčania a chrabromilčania. Slizolinčania ho obvinia z nejakého podlého triku a chrabromilčania ho označia ako zradcu.
Harry pokrútil hlavou. Nenávidel tú nenávisť medzi koľajami. Harry vedel ako blízko mal k tomu, aby bol zaradený do Slizolinu a tiež vedel, že má množstvo slizolinských vlastností, ktoré podvedome od prvého ročníka ukrýval.
Koľko má toho spoločného so slizolinčanmi si uvedomil v skupine na Obranu proti čiernej mágií. Súhlasil s väčšinou ich taktík, to im však nikdy nepovedal. Keby vedeli koľko slizolinčana v sebe má, stratil by svoju výhodu.
Harry sa uškrnul. Ďalšia charakteristika dobrého slizolinčana. Nikdy by to nepriznal, ale odkedy mával súkromné hodiny so Snapom, začal si uvedomovať koľko má toho s mužom spoločného. A to ho vystrašilo.
Aj tak na tom nezáleží, pomyslel si. Snape so mnou nechce mať nič spoločné, hovoril si ďalej. Ale v poslednej dobe o tom začal Harry pochybovať. Aj keď bol stále na hodinách tým starým hnusným profesorom, jeho správanie k Harrymu bolo čudné. Snape bol vzdialený, no napriek tomu milý, aj keď to Harry nechcel priznať.
Harry sa zbavil myšlienok na Snapa a premýšľal o večeri, ktorý mal nastať. Premýšľal nad tým, či bolo správne rozhodnutie pozvať Ravenu. Zblízka ju odvtedy pozoroval, no nebol o nič bližšie k tomu, aby rozlúštil hádanku, ktorú v sebe skrývala. Často bola sama, alebo s bratom a Harrymu bolo čudné, že ju ešte nevidel s dievčatami z jej ročníka.
Keď si toto všimol, išiel sa Harry porozprávať s Lexom, čo ako sa ukázalo, nebol ten najlepší nápad. Lex svoju sestru až chorobne chránil a zabralo mu množstvo času, kým ho presvedčil, že nechce piatačke nijak ublížiť. Ten rozhovor sa skončil skôr ako sa začal. Ale keď ju Harry ďalej pozoroval, bolo mu divné, prečo ju brat tak chráni. Definitívne sa o seba vedela postarať aj sama.
Harry pokračoval vo svojej prechádzke po chodbách, no neuvedomil si, že prišiel až do žalárov na ceste do svojej "tajnej" triedy. Bál ale nebol jedinou vecou, ktorá ho teraz trápila. Na prázdininy zostával v Rokforte, ale takmer všetci študenti, dokonca aj jeho priatelia sa chystali domov. S vojnou na spadnutie chceli všetci stráviť čo najviac času so svojimi rodinami.
Tento fakt znovu priviedol Harryho na myšlienky o rodine. Nieže by považoval Snapa za svoju rodinu. Snape by ho pravdepodobne zabil keby na to čo len pomyslel. Najprv sa na tiché prázdiny tešil: žiadne hodiny, žiadny Voldemort, žiadny Snape. Také šťastie ale nemal. Hneď po poslednom teste so svojím "milovaným" profesorom, ho už spomenutý muž informoval, že jeho hodiny budú cez prázdiny pokračovať a predtým než sa Harry rozbehol ku triede, kde sa mal konať jeho ďalší test, mu do ruky strčil zimný rozvrh.
To teda znamenalo, že sa bude musieť vysporiadať s obomi: stresujúcimi hodinami a Snapom. Tie hodiny mu veľmi neprekážali. Počas tých hodín nekonečnej driny sa veľa naučil, no problém bol, že jeho učiteľom nebol nik iný ako Snape. Tiež si uvedomil, že Voldemort si tiež nedá cez prázdniny pokoj. Nie, jediné čomu sa cez prázdniny vyhne bude mnoho dotieravých spolužiakov.
Z myšlienok ho vyrušil náraz z čímsi tvrdým, z čoho sa vykľul, ako inak, Snape. Profesor zazrel na príliš malého šestnásťročného študenta.
"Nepozeráš sa pod nohy, Potter?" spýtal sa.
"Nie, pane," odvetil Harry, prekvapený chýbajúcim sarkazmom v mužovom hlase.
"A v žalároch si...prečo vlastne?"
"Iba sa prechádzam, pane." Snape nadvihol obočie.
"Uvedomuješ si, že chrabromilčan prechádzajúci sa v sobotu popoludní v slizolinských žalároch je trochu nebezpečná kombinácia?"
"Áno, pane," odpovedal Harry. Predtým, než vrazil do profesora elixírov si ani neuvedomil, že je v žalároch. Snape iba pokrútil hlavou a pokračoval v ceste, nech už šiel kamkoľvek.
Harry mal na pláne vrátiť sa do chrabromilskej veže, to ale nanešťastie znamenalo, že bude musieť ísť za Snapom. Namiesto toho sa vybral hlbšie do žalárov, keď za rohom začul niekoľko až príliš známych slizolinksých hlasov. Keďže sa chcel vyvarovať hádke a strate bodov, otočil sa a vyšiel zo žalárov, pri čom sa veľmi snažil aby to nevyzeralo, akoby nasledoval profesora. Našťastie bola medzi nimi dostatočná vzdialenosť.
******************
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nini Nini | Web | 23. července 2007 v 15:18 | Reagovat

Tý jo... Harry, měl by ses dívat na cestu =oD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.