.......Testom skutočnej literatúry je, že znesie opakovanie. Čítame znova a znova tie isté stránky a vždy s novým pôžitkom.......

Kapitola jedenásta a posledná: Strach je podstatou lásky -časť prvá

28. července 2007 v 21:08 | iisis |  -HP a čierny jednorožec-
Už je to takmer koniec...ale toto je najdlhšia kapča: a ako sa hovorí: to najlepšie na koniec :D

*************
"…sa skladal z jednej chyby za druhou. Nemôžem sa ale sťažovať, nakoniec som si svoje chyby uvedomil. Ale všetko to smeruje k jednej veci: stále platím za chyby, ktoré som v mladosti urobil."
Severus sa zastavil, nadvihol konár aby mohol Harry prejsť. Čas strávený v Snapovej domácnosti letel naozaj rýchlo. S príchodom malého Stephena boli všetky ostatné povinnosti sladko zabudnuté. Všetci chceli s maličkým stráviť čo najviac času, akoby mal každú chvíľu zmiznúť. Samozrejme vedeli, že s nimi bude ešte dosť dlho. S tým ich poslala Sabrina všetkých späť do práce.
Teraz im zostával už len deň, pred ich návratom do Anglicka. Severus pozrel na mladého muža za nm. Nezdalo sa, že by chcel Harry ísť preč. Preto ho Severus vytiahol na prechádzku. Aby sa porozprávali o živote a iných dôležitých veciach. Tento mladý muž potreboval byť pripravený na všetko, čomu sa bude musieť späť v Anglicku postaviť. A aj keď sa mu v tom doteraz celkom darilo, jeho šťastie nemôže trvať večne.
Ten deň vyzeral sľubne. Čistá obloha na ktorej sa v diaľke usídlilo niekoľko obláčikov. Les vyzeral ako vystrihnutý z rozprávky. Vo vzduchu bolo cítiť vône trvaliek a mokrého dreva. Na krajinu dosadlo ticho, v ktorom sa ich kroky ozývali do diaľky. Vtáčiky okolo nich štebotali, keď si z krídel strepotali sneh a vzlietali z krehkých konárikov.
Čoskoro sa dostali k bažinám, kde sa malá bystrina predierala kusmi ľadu. Na čistinke posedávala mramorová lavička. Severus z nej oprášil sneh, sadol si a naznačil Harrymu, aby si k nemu prisadool. Chvíľu ho študoval, premýšľal nad tým, čo všetko mu odhaliť. Harry naňho s očakávaním pozeral. Jeho pohľad mu prezradil, že čaká, že mu povie to, čo iný dospelí…ale to mu on nepovie, snáď mu poskytne nejakú múdrosť, ktorú bude potrebovať.
"Harry…na mne a mojich rozhodnutiach…motiváciách je toho veľa, čo som nikomu nepovedal a ani nepoviem. Myslím, že už vieš, že ma vychovávala iná rodina, ako moja vlastná. Keby som povedal, že sa ku mne správali dobre a viedli ma k morálnym hodnotám bola by to hrozná lož. Nepôjdem do detailov môjho detstva, poviem ti iba to, že to, čo sa tam dialo v mnohom moje rozhodnutia ovplyvnilo."
"Keď som začal zo školou, nebolo to o moc lepšie. Uťahovali si zo mňa, pretože som bol iný. Celkom som sa držal," uchechtol sa Severus, keď si spomenul na niekoľko situácií. "Bol proti mne celá škola. Ja-"
"Harry ho prerušil. "Ale určite ti Dumbledore alebo tvoji priatelia Slizolinčania pomohli!"
Severus stíchol a v jeho hrudi sa začala formovať ľadová kocka. Zvažoval, že s vysvetľovaním prestane, ale nie, Harry to potreboval vedieť. Severus sa zachmúrene usmial a jeho úsmev čoskoro prerástol do afektovaného úškrnu. "Myslíš si to, tak ako si to mysleli ostatní." Jeho hlas prešiel do drsného šepotu. "Pravda je taká, že skvelému Albusovi Dumbledorovi…na tom vôbec nezáležalo. Preňho som bol len hmyz, niekto, kto bol oproti jeho vysnívaným chrabromilčanom len špinka na zemi. V jeho mysli som už bol označený a nemal som na nápravu žiadnu šancu. Všetko, čo sa ma týkalo prehliadal. Albus sa tak správal ku všetkým slizolinčanom. Ale ostatní slizolinčania mali podporu svojej fakulty. Ja som pre nich bol čudák. Narodený v muklovskej rodine, medzi nimi, čistokrvnými. Podradný vyššej rase. Bol som vyvrheľ…nemal som žiadnych lojálnych priateľov, ani ochranu, ktorú poskytovala naša fakulta. Počas tých siedmych rokov neznesiteľných rokov som nemal nikoho."
Harry bol neopísateľne šokovaný. Severus ho chvíľu potichu pozoroval. Prešiel si tým, čo mu povedal a uznal, že pre normálneho človeka toho bolo asi trochu priveľa. Položil na Harryho rameno ruku.
"Chceš aby som pokračoval, Harry? Pochopím to, ak nechceš vedieť viac."
Harry sa otriasol. "Nie, nie. Chcem počuť všetko, čo mi chceš povedať. Prepáč mi."
Severus jeho ospravedlnenie ignoroval. "Nezaoberaj sa tým. Nič minulosť nezmení. Ale kvôli tomuto všetkému ma bezmedzná moc Voldemorta priťahovala viac, ako čokoľvek iné. To ale nebol základ môjho rozhodnutia pridať sa k nemu. Išlo o niečo úplne iné…
Severus zmĺkol a pozrel na Harryho s obavami. Harry vyzeral zmätene. "Severus, môžeš mi to povedať, nebudem ťa súdiť."
Severus zavrel oči a odfrkol si. "Och, myslím, že budeš, Harry. Keď som prišiel na to, kto ma vychoval, odsudzoval som sa ja sám. Smrť mi pripadala oveľa lepšia, ako žiť s tým, čo som urobil. Popravde som bol dieťa s tou najväčšou smolou na svete. Moju hambu a hrôzu nedokáže nič opísať." Severus pokrútil hlavou. "Niet divu, že som sa obrátil k temnej strane."
V Harryho očiach sa objavila netrpezlivosť. "Čo? Čo je to?"
Severus sa zhlboka nadýchol. "Vieš, že som bol vychovaný v rodine Elddirovcov, však?" harry prikývol. "No, premýšľaj, Harry! Vieš, že si nikdy o žiadnej kriminálnickej rodine menom Elddir nikdy nepočul. V podstate je to len jeden muž. Jeho "žena" preňho len pracovala." Severus pozrel do Harryho prázdej tváre. Mohol mu to rovno povedať. Chvílu premýšľal. "Je to muž, ktorý bol veľmi "pozadu" ak vieš, čo tým myslím."
Harry sa nad tým zamyslel. Rozhodol sa, že to bude najjednoduchšie, keď si to vyhláskuje. Zozadu, ech. Harry sa nadýchol, R-I-D-D-L-E… Harry vyskočil, ako by ho tá lavička popálila a rýchlo sa od Snapa odtiahol. Začal panikáriť, nemal so sebou prútik! Zazrel na sediaceho muža. "Teba-teba vychoval Voldemort! Vedel som, že ti nemám veriť. Ty slizký had!"
Harry sa otočil. Nemohol premýšľať. Všetko sa zdalo tak neskutočné. Práve sa chystal vytreliť preč, bolo mu úplne jedno kam, hlavne ďaleko od Snapa, keď ho zozadu schytili dve silné ruky. Harry spanikáril ešte viac a začal sa triasť. Jeho výkriky sa v lese ozývali, čím narúšali to mierumilovné ticho. Čím silnejšie sa triasol, tým pevnejšie ho Severus zvieral. Nakoniec sa Harry zvalil do jeho náručia, neschopný akéhokoľvek pohybu.
Severus si uľavene vydýchol a vzhliadol do nebies. Bude musieť Harryho ukľudniť a potom ho bude môcť pustiť. Sklonil hlavu, čím si ju položil na Harryho.
"Povedal som ti, že tomu neuveríš a že ma za to odsúdiš, keď ti to poviem."
Harrymu sa stiahli vnútornosti, povedal, že ho nebude súdiť, ale ako nemohol?
Severrus pokračoval. "Mal som iba šesť a ani moji rodičia, ani ja sme nevedeli, že som bol udelený do opatery bláznivému temnému čarodejovi. Dokonca som nevedel ani o mágii až kým ma…nezačal učiť…takto som vyrastal, nič iné som nepoznal. Tom bol jediným kto ma kedy v Anglicku podporoval. Potom mi vnútil temné znamenie. Neviem, čo ho to posadlo, aby zobral dieťa z Kanady. Neviem, čo vo mne videl, čím som bol iný od akéhokoľvek iného dieťaťav Anglicku. Môj život bol prekliaty, ale nakoniec som spravil jedno správne rozhodnutie. Neviem, ako inak ťa mám presvedčiť, Harry. Môžem ti ponúknuť iba moje slová. Ale chcem, aby si sa z mojich chýb poučil. Iba preto, že tvoj život nie je prechádzka v ružovej záhrade, stále máš možnosť slobodnej voľby, vždy. A pamätaj, každé rozhodnutie so sebou nesie následky.
Severus Harryho opatrne pustil, no ten tam len stál. Počúval ho vôbecM Severus si povzdychol a chcel sa vráťiť, ale niekto okolo neho obrkútil ruky, Severus sklopil pohľad a uvidel strasúceho Harryho, ktorý krútil hlavou.
Ozval sa stlmený hlas: "Severus, je mi to ľúto, mrzí ma, že som o tebe niekedy pochyboval. Nikto si taký život nezaslúži. Nikto. Odpusť."
Severus sa uchechtol a rozstrapatil Harrymu vlasy. "Nemám ti čo odpustiť. Aj tak som takú reakciu očakával."
Nasmeroval Harryho späť na lavičku. Kútikom oka zachytil neďaleký pohyb a záblesk čierneho plášťa. Stuhol.
Harry sa naňho zvedavo zahľadel. "Deje sa niečo?"
Severus pokrútil hlavou. "Myslel som si, že som niečo zahliadol, ale to je jedno."
Spolu si sadli a rozjímali v tichu. Život okolo nich pokračoval ďalej. Harry rozmýšľal o všetkom, čo mu Severus povedal a o všetkom, čo tieto Vianoce zažil. Potom sa rozpaätal na niečo, čo jeho profesor spomenul.
Harry sa otočil k Severusovi. "Počkať, takže tvoja rodina sú všetci muklovia?"
Severus sa k nemu s úškrnom otočil. "To si nečakal, čo? Áno, všetci sú muklovia, teda okrem Susan, ktorá má nejaký ten potenciál. Som si istý, že chceš vedieť, prečo o tom nikdy nehovoria. Je to preto, že som im o čarodejníckom svete nikdy nepovedal. Rozhodol som sa, že uch nebudem zaťažovať problémami nášho sveta. Aj keď sa zdá, že im o tom budem umsieť povedať, keď bude mať Susan jedenásť, ale dovtedy o tom naozaj nemusia vedieť.
Harry prikývol, to dávalo zmysel. Aj keď bolo dosť smutné, žo ho nemohla jeho rodina podporovať jednoducho preto, že nevedeli ako, prečo alebo, čo vlastne prežíva.
Mladý čarodejník si povzdychol a oprel sa o Severusa. "Mám tvoju rodinu rád. "Veci, ktoré som tu zažil boli pre mňa nové. Nikdy som na jednom mieste necítil toľko lásky. Teda, jasné, žil som s Weasleyovcami, ale tvoja rodina ma prijala takmer ako jedného z vás. Nesúdia ma a ani nie sú až príliš ochraniteľský. Toto je presne také, ako som si predstavoval nebo. Nikdy mi takúto lásku nikto nepreukázal. Cítim sa, akoby ste boli všetci moja rodina."
Severus sa usmial a po jeho tele sa rozlialo teplo. Objal Harryho. "A nikdy na tú lásku nezabudni, dieťa. Pomôže ti v tých najťažších životných situáciách."
Spoločne tam sedeli, spokojní s prítmonosťou toho druhého. Po chvíli Severus vzhliadol. Obloha potemnievala a na večernej oblohe sa objavili mraky. Vstal a postavil so sebou aj Harryho.
"Mali by sme už ísť. Je po večeri a som si istý, že sa o nás mama strachuje."
Rýchlo sa stmievalo. Žiadny moment nemohol byť krajší, žiadne puto silnejšie, ako to medzi dvoma bratmi vracajúcimi sa domov. Ale niekedy bývajú tie najkrajšie chvíle nahradené tými najtemnejšími hodinami života.
Potichu hovorili o nezmyselných veciach a smiali sa. Obloha nad nimi bola prenádherná, oblakyodrážali oranžovvé svetlo zapadajúceho slnka. Severus a Harry zastali, keď sa okolo nich začala triasť zem. Vtáky opustili svoje hniezda a malé zvieratká uháňali preč. Zdvihol sa prudký vietor a z oblakov sa začalo blýskať a hrmieť. Neďaleko domu bolo vidieť plamene.
Severus rýchlo premýšľal a otočil sa k Harrymu. "Harry, musíš tu zostať. Idem sa pozrieť, čo spôsobilo tie plamene."
Harry chcel protestovať, že Severus potreboval, aby ho niekto zozadu kryl, ale Severus ho pohľadom umlčal. Doslova. Harryho telo okamžite stuhlo a on sa nemohol hýbať ani hovoriť. Severus naňho práve uvalil zmrazujúce kúzlo! Ale čo Harryho prekvapilo najviac bolo, že Severus nevyslovil zaklínadlo a nemal so sebou ani prútik.
Severus bežal cez les. Konáre a kríky ho nemohli spomaliť. V jeho srdci sa usídlili obavy a zlá predtucha. Dúfal, že stodola vzplanula kvôli prevrhnutému lampášu a že tieň, ktorý zbadal v lese nebolo to, čo si myslel, že to bolo.
V poslednom šprinte Severus vybehol zo stromov na lúku. Prikryl si oči pred svetlom pred ním. Zo stodoly šľahali plamene. Vo vzduchu sa ozývali výkriky zvierat uväznených vovnútri, ako boli upálené zaživa.
Severus sa otočil smerom k domu. Bol temný a tichý. Že by si nevšimli, že horí stodola? Nemali tam už byť s vedrami vody? Ešte raz sa zúfalo pozrel na stodolu, no potom obrátil svoju pozornosť na dom. Rozbehol sa k nemu.
"Mami! Ocko! Scott, Stella, Samuel, Spphire! Mami?! Ocko?! Rýchlo odtiaľ vyjdite, stodola vzplanula!"
"Och, naozaj? To je mi ľúto Severus, ale tvoja rodina má momentálne vážnejší problém."
Severus by ten hlas poznal kdekoľvek. Bellatrix. Severus sa otočil smerom k nej, ale Bellatrix ho v polke pohybu zviazala. Spadol na zem so slabým "žuch"- Severus sa beznádejne snažil striasť putá. Bellatrix zatľaskala jazykom, schmatla ho za límec a po snehu ho odtiahla k potemnelému domu.
Kúzlom otvorila zadné dvere. Crabbe starší zanadával. Severus vzhliadol zo zeme, kam ho Bellatrix bez okolkov hodila. Stiahli sa mu vnútornosti a jeho telo akoby zachvátil oheň. Bola tam celá jeho rodina. Všetci boli priviazaní k stoličkám so strachom v očiach.
Severus sa snažil posadiť sa a Bellatrix bola natoľko milá, že mu v tom pomohla. Schmatla ho za vlasy a vytiahla ho hore. Sabrina vykrákla, ale rýchlo ju umlčali. Bellatrix si rodinu dravo prezrela, nepochybne mysliac na všetku tú zábavu, ktorú si s nimi užije.
Tá šialená ženská sa sklonila a pozrela Severusovi do očí. "Tva hra na špióna skončila, Severis. Držíme všetky triumfy a tvoj osud je na nás. Neviem, ako si dokázal klamať Temného pána tak dlho…ale na tom teraz nezáleží, či áno?" Bellatrix sa vystrela a nenútene sa začala okolo svojho väzňa prechádzať. Povedz nám, čo chceme vedieť a necháme tvoju rodinu na pokoji. Teba, samozrejme, zoberieme k Pánovi, ktorý bude mať to potešenie zabiť ťa…veľmi pomaly."
Severus na Bellatrix so stisnutými zubami zazrel. Ydalo sa, že is to nevšimla. "Severus, Kde je hlavný stan Fénixovho rádu?" Žiadna odpoveď. "Čo vedia o našich plánoch?" Stále žiadna odpoveď. "Ako nás chcú napadnúť? Ako sa dajú preboriť obrany obklopujúce Rokfort?" Bellatrix nachvíľu zastala a prezerala si ho. Jej úsmev bol chladný. "To je v poriadku, Severus. Som veľmi trpezlivá žena."
"Videli sme ťa s Potterom, kde je? Necchel by si nám to ukázať, Severus? Vieš celé plné znenie prorocta? Nie? No, aj tak ho nájdeme. Keď skončíme s týmito hnusnými muklami, pôjdeme ho hľadať do lesa."
Znovu sa k Severusovi sklonila a zašepkala. "Posnažíme sa nájsť tu najmenej boelstinú cestu, aby sme získali to čo chceme, dobre?" povedala a prikázala. "Macnair! Poď sem! Vieš oklumenciu, však?"
Macnair predstúpil a prikývol. Prešiel až k Severusoci, kľakol si a drsne ho schytil za bradu. "Čoskoro sa všetko dozvieme, to som si istý."
Keď si začal prebíjať cestu do jeho mysle, Severus sa sústredil na bariéry obklopujúce jeho cenné vedomosti. Znovu a znovu napádal Macnair jeho vnútorné obrany. Pomaly prevŕtaval diery v jeho obranách, no Severus ich hneď opravoval. Zdalo sa, že ubehli hodiny. Obaja muži sa potili a Severus nevedel, ako dlho to ešte vydrží. Ak to bude trvať ešte chvíľu, jeho myseľ bude zničená a on sa zblázni.
Vtedy Severus odvážne a zároveň sebevražedne na sekundu zničil všetky svoje bariéry a prestrčil svoju myseľ do tej Macnairovej. Prešlo niekoľko sekúnd a Severus začal pochybovať. Do jeho mozgu prenikli obrazy, spomienky, ktoré neboli jeho vlastné. Severus ich rýchlo odtlačil niekam do úzadia a zaútočil na Macnairovu nebránenú myseľ.
Ostatným, ktorí ich pozorovali sa zdalo, že muži civia jeden na druhého viac ako dve hodiny a ani jeden z nich sa za ten čas nepohol. Bellatrix začala netrpezlivo chodiť sem a tam a práve to chcela sama ukončiť, keď Macnair vykríkol, schmatol sa za hlavu a zviezol sa na zem. Začal si zarývať do čela, aby sa zbavil tej neznesiteľnej bolesti vo svojej mysli. Bellatrixina tvár sa od zlosti skrútila. Odkopla trasúceho sa muža a otočila sa k svojmu zajatcovi. Z toho, čo uvidela sa je začala variť krv.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Já Osobně Já Osobně | 29. července 2007 v 12:21 | Reagovat

no ted to vypada opravdu zajimave, a moje jediny stesti je, ze na pokracovani nemusim cekat:)

2 Kagju Kagju | 29. července 2007 v 16:36 | Reagovat

Doufám, že to skončí dobře, ...

3 Mania Dardeville Mania Dardeville | E-mail | Web | 29. července 2007 v 18:26 | Reagovat

Týjo! Co se to tak najednou stalo, předtím taková pohoda a teď najednou tohle! Ach jo, doufám ,že nakonec bude happy-end..? ANi nevím, jestlimám na tu poslední kapitolu přepnout, nechci aby povídka skončila a nechci aby skončila špatně! Jsem zvědavá jestli najdou Pottera a jak to dopadne se Snape familií... Dobře mu Macnairovi jednomu hnusnýmu! Doufám, že se z toho nevzpamatuje! Humusák!!! No nic, tak já se sebezapřu a přečtu si další kapitolu, poslední... ááá... to je děsný....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.