.......Testom skutočnej literatúry je, že znesie opakovanie. Čítame znova a znova tie isté stránky a vždy s novým pôžitkom.......

Kapitola siedma: Dieťa plné lásky a života

28. července 2007 v 21:04 | iisis |  -HP a čierny jednorožec-
Krááásna kapča

**************
Keď vyšli až na vrchol kopca, objavilo sa pred nimi male mestečko. Zarýval sa do nich chladný vietor a od napadaného snehu sa vo všetkých farbách odrážalo slnečné svetlo. Obloha bola belasá a nebo nehatili žiadne oblaky.
Sane, obsadené Snapovcami a jedným Potterom, sa hlbokým snehom predierali pomedzi stromy smerom k mestu. Seth a Sabrina sedeli spolu s deťmi vpredu a riadili kone. Vzadu sa tlačili Sam, Sapphire, Stella a Harry. Scott so Severusom stáli na lyžiach vzadu.
Chodníček v lese sa zužoval a začali do niech udierať haluze z okolitých stromov. Na cestu vyrazili skoro ráno, prešli cez otvorené polia a cesty. Niekoľko hodín si pospevovali koledy, napriek tomu, že v skupine vedela spievať jedine Sapphira. Čoskoro stratili koledy to čaro a oni upadli do driemot. Teraz na saniach iba potichu v očakávaní sedeli.
Veď dnes sa šlo na vianočné nákupy!
Zastavili na okraji mestečka. Všetci sa vysúkali zo saní, ponaťahovali sa a len tak sa okolo nich prechádzali. Sabrina rozdala všetkým nejaké peniaze spolu s inštrukciami. Keď sa otočila chrbtom k Susan, Severus jej nenápadne podstrčil svoje peniaze.
"Tak teda dobre, všetci! Budeme tu dnes celý deň, takže máte dosť času na to, aby ste si vybavili, čo potrebujete. Mládež, popárujte sa s dospelými. Vráťte sa na obed. Naspäť vyrážame po zotmení, prídťe načas!"
Mestečko bolo nádherné. Domy boli jednoduché, z ich komínov sa zdvíhal dym. Deti sa naháňali a hádzali do seba snehové gule. Po uliciach sa ponevieralo množsto ľudí. Vzduchomsa niesli vianočné koledy. Malé snežné vtáčiky sa plaholčili po zemi a ďobali do opustených zvyškov jedla.
Harry šiel so Samom. Zdalo sa, že Sam pozná perfektné miesta na kúpu darčekov. Harry sa neustále užasnuto pozeral na nádherné muklovksé darčeky. Kto by to bol povedal? Harry sa rozhodol, že by mal niečo malé darovať každému členovi rodiny, keďže o medzi seba tak milo prijali. Čo by mal dať profesorovi? Harry sa cítil divne už len keď nad tým premýšľal.
Sam ho ďobol a ukázal na druhú stranu ulice. Bol tam Seth so Sabrinou…bozkávali sa pod imelom. Sam mu na začiatku ich spoločného dňa vysvetlil, že ak nieke uvidia Snapa, mali naňho či ňu hodiť snehovú guľu. Bola to tradícia. Už dostali Sapphiru, Stellu a Scotta. Ich dostal profesor Snape s deťmi. Teraz prišiel čas, dať snehovú nádieľku aj ďalším dvom.
Okrem bozku čakali na Setha a Sabrinu ešte dve prekvapenia. Dve ľadové snehové gule. Sabrina vyskočila, otočila sa a uvidela dve známe postavy, ako so smiechom utekajú preč.
Sam a Harry vošli do obchodu aby pochytili dych a pozreli sa, či ich niekto nenaháňa. No nevideli ani známky po Sethovi či Sabrine.
Sam Harryho potľapkal po chrbte. "Si takmer taký dobrý ako Sapphire! Škoda, že sme nevideli Severusa, bože to by bola kopa snehu!"
Harry sa uškrnul a skontroloval, či má všetky svoje nákupy. Stále musel niečo kúpiť pre Rona a Hermionu. Harry zastal a pomyslel na nich. Čo robia práve teraz? Pravdepodobne hrajú hry, doťahujú sa, zabávajú sa…ale nemohli sa zabávať až tak, ako on!
Sam ho ďobol lakťom. "Myslím, že by sme odtiaľto mali radšej vypadnúť."
Harry sa okolo seba po prvýkrát poobzeral. U regálov a stien viselo spodné prádlo, boli tam rozostavené sporo odeté ženské figuríny, šperky a voňavky vystavené na pulte a vo vzduchu sa niesla otrasne sladká vôňa. Harry sa začervenal a odvrátil oči.
"Poď maličký, kým sa na smrť nevystrašíš." Sam odtiaľ Harryho vitiahol skôr než sa k ním žena za pultom stihla priblížiť.
Keď tak bezcieľne kráčali po meste, Harry pozrel na Sama. "Čo myslíš, že by som mal kúpiť Severusovi?"
Sam nečakane zastavil a pomaly pozrel Harrymu do očí s úškrnom na tvári. "Poď!" vykríkol, schmatol Harryho za predlaktie a odtiahol ho preč.
Keď mu Sam ukázal, kam mal namierené a čo má kúpiť, Harry sa zvalil do snehu a začal sa rehotať. Okamžite to kúpil a len dúfal, že ho za to profesor Snape nezabije.

Slnko zapadalo za stromy a vonku sa ochladilo. Občania mesta sa vracali do svojích skromných domov na večeru. Cez hmlou naplnený vzduch sa niesli zvuky nočných zverov. Dnešok bol vyčerpávajúci, ale zato uvoľňujúci.
Severus si pritiahol kabát. Cesta domov nebude veľmi príjemná. Ale keď sa tak nad tým zamyslel, on bol na nepríjemnosti zvyknutý. Dnešný deň bol produktívny a aj príjemný. Hlavne keď spolu s deťmi zosypali na Harryho so Samom sneh z celej strechy!
Severus znovu skontroloval počet detí. Susan a Sean boli schúlení vpredu vedľa starých rodičov. Susan sa naňho usmiala. Kam odbehol Skylar? Ach, tam je, lezie na strom…zase. Severus k nemu podišiel.
"Poď, Skylar. Nasadni na sane, aby sme už mohli ísť. Tak, len mi skoč do náručia!"
Skylar san a svojho strýka tvrdohlavo pozrel a pokrútil hlavou.
Severus si povzdychol a pošúchal si hlavu. "Prosím, Skylar, nechce sa mi to znovu opakovať. Tak poď."
Presne, keď sa zdalo, že tam Skylar zostane do konca svojho života, zachichotal sa a hodil san a Severusa, čím ich oboch zhodil do snehu. Tvrdo.
"Dobre, Skylar…Skylar prosím ťa zlez zo mňa a nasadni na sane vedľa brata a sestry."
Skylar vyskočil a pobehol ku saniam, ale nenasadol.
Čoskoro sa k saniam dostavil aj zvyšok rodiny, ponorenej v hádke.
"Myslel som, že si povedala, že tu máme byť, keď sa zotmie, mami," povedal Scott hravo a nasadol dozadu.
Sabrina si založila ruky na boky. "Stratla som sa s Rebeccou, viete, že sme sa už dlho nevideli…zarozprávali sme sa…"
"No, to je jedno, len už poďme!" zakričal Seth zo saní.
Severus sa poobzeral. Dvaja členovia rodiny chýbali. Otočil sa k Sabrine. "Mama, kde je Sam a Sapphira?"
Stella mu odpovedala. "Keďže to mame trvalo tak dlho, rozhodli sa, že tu zostanú na noc. Sapphira sa pravdepodobne stretne s tým svojím priateľom."
Sabrina pokrútila hlavou. "Ten muž ju raz zatiahne do problémov, viem to!" Otočil sa. "Sú všetci pripravení?"
"Ešte nie, mami. Skylar, naskoč na sane," zakričala Stella.
Skylar pokrútil hlavou a zadupal nohou. "Nie! Chcem tu zostať so Samom a Sapphire. Chcem!"
Stella zosadla zo saní a prešla k Skylarovi. "Skylar, už mám toho akurát dosť. Poslúchni ma a naskoč na tie sane, teraz!"
Stella sa za ním natiahla, ale on odskočil a rozbehol sa do mesta, kde s aim stratil z dohľadu.
"Skylar!"
Skôr než stačil niekto niečo urobiť, rozbehol sa Severus za ním.
Severus bežal z celej sili a domy a obchodi okolo neho rýchlo striedali jeden druhý. Tých pár ľudí, čo sa ešte ponevierali po uliciach naňho divne hľadeli. O to sa nestaral. Nakoniec uvidel Skylarovu po dychu lapajúcu postavu pri fontáne na opustenom námestí. Kým se Skylar stihol uvedomiť, čo sa deje, Severus ho chytil za paže a zatriasol ním.
Skylar sa bál, nikdy predtým nevidel svojho strýka takto vytočeného.
"Teraz ma dobre počúvaj, chlapče," zašepkal Severus tichým výhražným hlasom. "Toto je naposledy. Už s tou drzosťou prestaň. Predtým som ťa niekoľkokrát varoval. A keďže nemáš ocka, musím ťa potrestať ja sám."
Čoskoro bol Skylar ohnutý cez strýkovo koleno so stiahnutými nohavicami. Keď zacítil ostrú bolesť, vykríkol. Severus vo výprasku nepoľavil a Skylar si bol istý, že urmie. Po jeho lícach sa ktúľali slzy a on neustále opakoval ako je mu to ľúto.
Nakoniec ho Severus postavil a pozrel mu do očí. Oči jeho strýka boli plné hnevu a to ho vystrašilo.
"Teraz počúvaj, chlapče. Tvoja mama má dosť starostí aj bez toho, aby si jej neustále odvrával. Sú Vianoce a aspoň raz v živote by si mohol myslieť aj na niekoho iného ako na seba! Očakával som, že budeš muž, že sa o svoju rodinu postaráš, ale sklamal si ma. Počul si ma, chlapče?!" Severus ním ešte trochu zatriasol.
Skylar bol teraz tak vydesený, že zo seba len vykoktal: "Á-á-áno, St-strýko Sev-Severus. J-j-je mi to ľúto! J-ja u-už to v-viac nespravím." S týmto sa Skylar zosunul na zem, kde sa schúlil do klbíčka a čosi si nezrozumiteľne mrmľal.
Severus tam strnulo sedel. V mysli sa mu vynorili spomienky z jeho vlastného detstva. Hrôzu naháňajúce a nočné mory vzbudzujúce spomienky. Práve sa správal ako jeden z nich. Čo to urobil? Sklopil pohľad na vydesené dieťa v snehu, ktoré bolo akoby v tranze.
Smutne pokrútil hlavou a kľakol si vedľa toho chudáčika. Dotkol sa jeho ramena. Skylar sa mykol a odsunul sa od neho. "Och, Skylar," zašepkal Severus tichým, jemným no zlomeným hlasom. "Čo som to urobil?"
"Skylar, poď sem."
Skylar vzhliadol, očakával, že dostane facku, alebo že mu začne Severus nadávať, ale čo uvidel boli dva tmavé otvory, v ktorých sa hromadili slzy. Pomaly sa k nemu priblížil a svojho strýka objal. Hrozne chcel, aby ho strýko utíšil a objal späť.
"Och, Skylar. Je mi to tak ľúto. Všetko, čo som povedal. Bolo to podlé, kruté a detské. Nechcem aby si si kedykoľvek myslel, že ťa neľúbim…pretože ťa ľúbim, veľmi. Čo si spravil bolo zlé, ale ten výprask si si nezaslúžil…odpustíš mi niekedy?"
Skylar zdvihol pohľad a roztrasene sa usmial. "Odpúšťam ti, Strýko. Nikdy by som ťa nemohol nenávidieť, nikdy. Je mi ľ-ľúto toho, čo som urobil a sľubujem, že sa polepším." Skylar Severusa znovu objal. "Aj ja ťa ľúbim."
Chvíľu tam len tak sedeli, kým si Severus neuvedomil, aká je mu strašná zima. Pozrel sa na trasúceho sa chlapcav svojom náručí. "Čo keby sme šli naspäť? Som si istý, že sa už o nás strachujú."
Severus Skylara zdvihol na ruky a začal kráčať.
"Nie, pravdepodobne už odišli!"
Severus sa zachechtal. "Aj to je možné."
Keď dorazili k saniam, Stella na nich s obavami hľadela. Skylar naskočil dopredu, zatiaľčo sa Severus vtlačil dozadu. Seth zapálil lampáše a Sabrina zapla baterku. Čoskoro vyšli z mesta a obklopila ich tma.
Cesta domov bola tichá a ponurá. Nikto neprehovoril. Nikto nespieval. Vzduch bol až neuveriteľne chladný a cesta neuveriteľne dlhá. Na polceste už však väčšina z nich driemala.

Harry chcel práve zhasnúť svetlo, keď mu niekto zaklopal na dvere.
"Vstúpte", zašepkal.
Do izby nakukla Sabrina. "Dal by si si kakao, Harry?"
Harry pokrčil plecami. "Áno, ďakujem."
Sabrina vošla do izby, zavrela za sebou dvere a po špičkách prešla až k jeho posteli. Na nočný stolík mu položila horúri hrnček s kakaom.
"Sabrina, prečo navštevoval profesor Snape školu v Anglicku?"
Sabrina stuhla s rukou na kľučke, pomaly sa otočila a pohliadla do Harryho prosebnej tváre.
"Prosím, Sabrina. Musím to vedieť."
Sabrina si vzdychla a strnulo si sadla na kraj Harryho postele. Vystrela sa a chvíľu len nehybne hľadela na stenu, do dávnych spomienok. "Myslím…že najlepšie bude začať Severusovým narodením…ma farme sa vtedy nedarilo a my sme mali toľko detí a ešte jedno na ceste. Scott a Stella boli dosť starí na to, aby mohli na farme vypomáhať, ale aj tak sme si nemohli dovoliť výchovu všetkých našich detí. Našla som si v meste prácu, ale ani to nestačilo. Tak…tak sme dali naše dve najmenšie deti na adopciu. Ale nebola to naozajstná adopcia, išlo o to, že rodina, ktorá by si naše dieťa zobrala by ho mala dovtedy, kým be sme sa oň nemohli znovu postarať."
Sabrina sklopila pohľad. "Bola to asi najťažšie rozhodnutie v mojom živote. Sapphira šla do rodiny v Kalifornii a Samuela sme museli poslať preč tiež."
"Keď sa Severus narodil, ledva sme vychádzali. Myslela som, že sa budem musieť vzdať môjho čerstvo narodeného dieťatka, ale banka nám dala ďalšiu pôžičku. Ale keď mal Severus šesť rokov, nemali sme na výber a museli sme ho poslať preč. Bol to malý anjelik, plný lásky a života. Miloval všetkých a všetko…Elddirovci, to bolo meno jednej rodiny, sa o môjho chlapčeka veľmi zaujímali. Boli taký milí, mladí novomanželia a boli aj bohatí. Myslela som, že môj malý Severus má pred sebou svetlú budúcnosť. Povedali, že sa musia presťahovať do Anglicka, kvôli nejakej pracovnej ponuke, ale že Severusovi dovolia, aby nás počas letných prázdnin navštívil."
Pokrútila hlavou a po jej peknej tvári sa skotúľala osamelá slza. "To bolo naposledy, čo som svojho chlapčeka videla takého šťastného a plného života."
Utrela si slzy, ktoré nasledovali tú prvú, no ich prúd nezastavila. "Každé leto na ňom boli viditeľné malé zmeny. Nikdy sa neusmial, nenávidel, keď sa ho niekto dotkol, nenávidel všetko. Bol utiahnutý a rozprával sa s nami stále menej a menej. Jeho návšetevy bol čím ďalej tým kratšie."
"Nakoniec, keď mal Severus pätnásť rokov, sme sa dostali z dlhov. Všetky deti sa mi vrátili…všetky okrem Severusa. Povedal, že v Anglicku študuje a že nemôže štúdium v polke prerušiť. Ale všetci sme vedeli, že niečo nie je v poriadku."
"Zostal tam aj potom čo doštudoval, povedal že cestuje po Európe. Nevidela som ho od štrnástich. Nikdy sa mi nepodarilo Elddirovcov kontaktovať, čo ma dodnes mätie."
"Takže keď sme počuli, že dostal miesto učiteľa na škole, kde predtým študoval, mysleli sme, že nášho chlapčeka už nikdy neuvidíme."
Pre Sabrinu bolo stále ťažšie s príbehom pokračovať. "Potom nás jedného dňa navštívil Severusov zamestnávateľ, Albus. Všetko nám…vysvetlil. Ako sa Elddirovci stali najväčšími kriminálnikmi v Anglicku. Ako moje dieťatko zneužívali a týrali. Ako sa z toho Severus trochu spamätal, ale nikdy už nebude taký aký bol predtým. Albus nám sľúbil, že sa za nami Severus čoskoro staví, sľúbil, že sa o Severusa postará akoby bol jeho vlastný syn."
Sabrina pozrela na Harryho zlomeným pohľadom, ako matka, ktorá stratila svoje dieťa. "Severus sa už neusmieva a nesmeje tak, ako keď bol malý chlapček. Niekedy sa modlím, aby sa mi moje dieťatko vrátilo. Prečo? Prečo sa to stalo tomu najšťastnejšiemu, najnevinnejšiemu dieťatku na svete?"
Sabrina sa rozvzlykala, akoby jej niekto trhal dušu. Harry nevedel, čo robiť. Ako uchlácholíte ženu, ktorá stratila svoje dieťa a keď ho konečne znovu našla, bolo zlomené a zvnútra zomieralo? Určite neexistoval väčší smútok ako ten, čo práve cítila ona. Harry bol úplne zhrozený, áno aj jeho zneužívali, ale nie takto.
Sabrina sa nakoniec utíšila a milo sa na Harryho pozrela. "Severusovi je teraz už omnoho lepšie, tým som si istá. Ale v jeho očiach je stále hlboký smútok, ktorý odtiaľ nikdy nezmizne…a vždy keď sa do tých očí pozriem, láme mi to srdce."
Harry nevedel, čo povedať. "Je mi to ľúto," sa jednoducho nehodilo.
Sabrina povzdychla a vstala. "Radšej ťa nechám vyspať sa. Už nám do Štedrého večera zostáva len jediný deň! Dobrú noc, zlatko."
"Dobrú noc, a…ďakujem."
Sabrina sa usmiala. "Nie je za čo, Harry." Otočila sa, ale zastala a ešte raz sa na Harryho zahľadela. "Viem, že je ten malý chlapček niekde v Severusovi ešte stále ukrytý."
S tým odišla a Harry zahasil sviečku. Noc mu v tom momente pripadala hrozne tmavá.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Já Osobně Já Osobně | 29. července 2007 v 11:43 | Reagovat

no mazec:)

2 Kagju Kagju | 29. července 2007 v 15:55 | Reagovat

Chudák Severus =(

3 Mania Dardeville Mania Dardeville | E-mail | Web | 29. července 2007 v 17:52 | Reagovat

Fňuk... Chudáček Severusek!!! To je děsný... =( Od Harryho to taky neni pěkný, že Sabrinu nutil k tomu, aby mu to řekla, vždyť to pro ní muselo být děsný... A navíc Potterovi do otho nic není! Jsem zvědavá, co bude dělat Severus, až zjistí, že to Harry ví..? A ten Skylar (šiš, co to je za jméno?) ten se chová jak naprostý harant, se Snapeovi nedivím, že vyjel... Ale asi ho to teď hodně mrzí, ale tak co měl jinýho dělat? Pochybuji, že to ditě bude mít nějakou újmu, když to bylo jednou a navíc zaslouženě..! No nic, jdu si přečíst další díl... =)

4 Jantar Jantar | 29. července 2007 v 23:18 | Reagovat

Promiń´,ale tahle kapitola je podle mě hovadina.Já vím ty za to nemůžeš, překlad je skvělý ,ale obsahově,děs.Nechápu proč se dospělý člověk svěřuje dítěti a ještě neznámemu a to s těma adopcema je snad ještě horší.To propána neznají antikoncepci a plánované rodičovství, žijou na farmě a můžou si dovolit pole a dobytek/ něco je přivezlo do města/ a nejsou schopni vychovat dítě No tak  něco prodám nebo si vezmu půjčku ,ale dát dítě k adopci no to jsou ... nemám slov. Jsem zvědavá na další a zároveń´se ji  trošku obávám .

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.