.......Testom skutočnej literatúry je, že znesie opakovanie. Čítame znova a znova tie isté stránky a vždy s novým pôžitkom.......

Kapitola ôsma: Čierny jednorožec

28. července 2007 v 21:05 | iisis |  -HP a čierny jednorožec-
Blížime sa ku koncu :-)

*************
Harry si nemohol pomôcť. Celý nasledujúci deň musel myslieť na to, čo mu Sabrina povedala. Tak veľa to vysvetlilo. Prečo bol jeho profesor taký chladný, krutý a nie veľmi spoločenský. Jeho správanie sa voči študentom, hlavne k nemu mu stále nešlo do hlavy. Ale aj tak, kto mohol prežiť všetko to, čo on a ešte stále mať všetky pokope?
A vtedy sa Harryho vnímanie od základov zmenilo.
Severus nebol ten starý netopier, ktorý mučil svojich študentov. Nebol zosobnením diabla. Bol osamelý, nepochopený, utýraný muž. Muž, ktorý znovu potreboval zažiť radosť a slobodu. Bol malé dieťa naplnené životom a šťastím, ktoré len potrebovalo oslobodiť sa od svojich spomienok.
A z nejakého dôvodu cítil Harry potrebu pomôcť mu.
To si Harry predsavzal. Stane sa Severusovým priateľom, aj keby ho to malo zabiť.
Takže bol teraz tu a snažil sa nadviazať rozhovor so záhadným Severusom Snapom!
"Hm, uch…Severus, aká je tvoja obľúbená farba?" spýtal sa Harry a s rednúcou tvárou miesil cesto silnejšie ako bolo potrebné.
Severus naňho pozrel, akoby nemal všetky pokope a pravdupovediac ich možno ani nemal.
"Ja milujem žltú!" zakričala Sabrina skláňajúca sa nad dresom a prísne sa na syna zahľadela.
Ten si povzychol a zamrmlal. "Modrá."
"Och, to je krásna farba, zlatko. Prečo chodíš stále v čiernom?"
Severus na matku zazrel a neodpovedal, iba ďalej miešal prísady.
"Moja obľúbená farba je zelená," povedal Harry a snažil sa, aby to znelo šťastne, nie trápne. Potom to skúsil znovu. "Mačky…alebo psy?"
"Mačky."
"Kačice."
"Psy."
Obaja sa otočili a divne sa na Sabrinu zahľadeli. Po chvíli so to uvedomila a prešla do obranného módu. "Čo? Mám rada kačice!"
Harry sa vrátil späť k cestu a pokračoval v konverzácii. "Mal sin niekedy mačku?"
"Nie."
Harry pokrčil plecami. "Vieš, ešte stále je tu profesorka McGonagallová…"
Severus si odfrkol, kútikom oka pozrel na matku, potom uprel pozornosť na Harryho. "Ani náhodou, chlapče."
Sabrina sa pomaly otočila s varechou v ruke. "Kto je tá McGonagallová, Severus?" spýtala sa lstivo.
Severus sa na Sabrinu milo usmial. "Moja kolegyňa. Mami. Kedysi bola mojou učiteľkou. Je asi tak stará, ako Albus."
Sabrina zbledla a vrátila sa k svojej práci. "Och."
Počas prípravy večere sa Harry neprestal pýtať otázky. Ku koncu bol Severus podráždený, niekedy si zamumlal, "čo je toto, Dvadsať otázok, alebo čo?". Harry sa rozhodol, že na ten deň toho bolo dosť, vzdal to a z kuchyne odišiel.
Sabrina sa na syna hnusne pozrela. "Teraz si zranil Harryho pocity. Iba sa snažil lepšie ťa spoznať! Snažil sa byť priateľom."
"Nepotrebujem priateľa, mami."
Sabrina sa jemne dotkla jeho ruky a zašepkala. "Možno ho potrebuješ." S tým si zložila zásteru a aj ona z kuchyne odišla.
Severus si vzdychol a oprel si hlavu o jednu skrinku. Keď sa nad tým zamyslel, celkom sa pri tom zabával. A Harry sa snažil…spriateliť sa s ním. Aj keď tomu bolo dosť ťažké uveriť.
S miernym zavrčaním položil Severus varechu na linku a prešiel do Harryho izby. Vedel, čo by mohol urobiť..
Severus zakopal na dvere a čakal, kým ich Harry príde otvoriť.
"Profesor?" vykúhla Harryho zmätená tvár do haly. "Deje sa niečo?"
Severus pokrútil hlavou. "Poď so mnou, Harry. Chcem ti niečo ukázať….vonku."
Aj keď bol ešte stále zmätený, Harry na seba rýchlo hodil kabát a obul sa. Čoskoro sa so Severusom ocitli v lese. Bola to tmavá noc. Harry sa neustále potkýnal zatiaľ čo sa zdalo, že sa Severus kĺže.
Nakoniec Severus zastavil a kľakol si. Harry jeho príkladu nasledoval. Vpredu videl jemné svetlo a pohyb mnohých zvierat. Severus mu naznačil, aby bol ticho a sfúkol lampáš.
Potichu vykročili smerom ku svetlu. Severus od seba oddelil konáre. Harry nemohol uveriť tomu, čo videl! Stádo jednorožcov. Ich čistobiela srsť sa v temnote leskla, boli vysoké a hrdé. Ich rohy sa im majestátne týčili do neba, každý bol ostrý a hladký. Ich mláďatá sa medzi sebou hrali a ostatní sa okolo nich len prechádzali.
Keď zbadali dvoch ľudí, chceli inštinktívne zareagovať a ujsť, ale vtedy si všimli, že jeden z nich je Severus a okamžite sa upokojili. Severus Harrymu pokynul, aby predstúpil. Potom sa dotkol jednorožca medzi očami a poklonil sa. Harry urobil to isté. Keď sa jednorožca dotkol, jeho telom prešla elektrizujúca mágia.
Videl už mŕtveho jednorožca, ale toto bolo naozaj čarokrásne!
Po tom, ako sa prechádzal okolo a klaňal mnohým jednorožcom, pripojil sa Harry k Severusovi na jedinom kúsku trávy. Iba sledovanie tých prekrásnych tvorov bolo úžasné. Harryho žiariacu tvár vyjasnil mierumilovný úsmev. Ale keď pozrel na Severusa, všetko bolo inak.
Severus tam potichu sedel a trochu sa mračil. Vyzeral smutne, zlomene. Neprizeral sa tvorom pred sebou, ale hľadel do temnoty lesa.
Potom si všimol Harryho zmäteného výrazu a povzdychol. "Pozri sa tam do lesa, Harry. Čo tam vidíš?"
Harry zažmúril. "Nič."
"Pozri sa lepšie," zašepkal Severus.
Čím dlhšie tam hľadel, tým viac videl. Odstrčený od stáda stál ďalší jednorožec. Až na to, že bol čierny, inej postavy, chudší a ťažkopádny.
Harry nevedel, čo to má znamenať a oznámil to Severusovi.
Severus prikývol a položil si bradu na kolená. Vzdychol si a začal. "V každom stáde jednorožcov, a tých nie je veľa, pretože jednorožci majú radi samotu, v každom je aspoň jeden čierny. Chyba, porucha v ich génoch. No a tento jednorožec je už od začiatku vyvrheľ. Keď dosiahne istého veku, pošle ho stádo na nejakú misiu. Musí sám prejsť milióny kilometrov, cez rôzne terény a rôzne nebezpečenstvá aby našlo určitý typ konára. Potom sa musí do stáda vrátiť. Ostatní jednorožci to ale nezoberú na vedomie a on naďalej zostáva vyvrheľom a musí konár ochraňovať aj za cenu svojho života. Je tam toho ešte viac, ale o tom teraz hovoriť nechcem."
Harry sklopil pohľad. "To je hrozné, je to ako…"
Severus prikývol. "Je to ako čo, Harry?"
Harry naňho pozrel a pokrútil hlavou. "Nič."
"Je toho viac, Harry. Čierny jednorožec opovrhovanie, odpor a nenávisť znáša a využíva ich. Čierne jednorožce sú hrdé a nádherné tak, ako všetky ostatné. Prijmú každú výzvu a prekonávajú zdanlivo neprekonateľné prekážky. Myslím, že to je viac úctyhodné ako čokoľvek iné na svete."
Harry o tom chvíľu premýšľal. Nakoniec videl spojitosti so svojím vlastným životom. Ešte raz si prešiel všetkým, čo povedal Severus. To by naozaj mohlo byť riešenie jeho problémov. Nebude to ľahké, ale urobí to jeho život omnoho jednoduchším.
Teraz Harry uvidel skrytú múdrosť profesorových slov. Boli neoceniteľné.
Vďačne sa k Severusovi otočil, no ten tam už nesedel, stál pred čiernym jednorožcom. Tvor ho ostražito sledoval. Severus sa ho pomaly dotkol medzi očami a hlboko sa uklonil. Jednorožec vyzeral prekvapene. Odfrkol si a tiež sa poklonil.
Severus sa k Harrymu otočil s úsmevom na tvári. Spoločne čistinku opustili a Severus zapálil lampáš.
Harry sa k nemu opäť otočil. "Ďakujem že si ma sem zobral, Severus. Veľa to pre mňa znamená."
Severus pokrčil plecami a uškrnul sa. "Posledný v dome umýva riady."
Harryho oči zasvietili a jeho zamyslená nálada okamžite zmizla. "Ide sa."
S tým sa obaja rozbehli do lesa, netušiac akým idú smerom, ale celou cestou sa smiali.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Já Osobně Já Osobně | 29. července 2007 v 11:52 | Reagovat

chtel jsem napsat, ze je to mazec, ale to uz jsem myslim psal u nektere predchozi kapitoly, a fakt se nechci opakovat... ale vazne je to mazec:)

libi se mi ta povidka a dekuju za ni

2 Kagju Kagju | 29. července 2007 v 16:04 | Reagovat

Tak to se spřátelili rychle. Doufám, žě jim to vydrží napořád. :o)

3 Mania Dardeville Mania Dardeville | E-mail | Web | 29. července 2007 v 18:01 | Reagovat

Téda! Mám stejnou nejoblíbenější barvu jako Sabrina? Žlutou!=) A jako Severusek mám zase víc ráda kočky, než psy! =) Super! Stádo jednorožců, páni, to je pěkný a že ten černý nechal Severuse, aby na něj sáhl, to je divný... Ale milý... =) Přidávám se k Kagju, nějak rychle se spřátelili, to snad ani neni možný, jsem zvědavá, jak se k sobě budou chovat ve škole a tak... Pořád mi v hlavě leží to, co Severus zažil jako dítě, je to děsný... No nic, jdu si přečíst další várku...

4 Jantar Jantar | 29. července 2007 v 23:29 | Reagovat

No mě příjde trošku divné ,že se Harry chce spřátelit .Je to divné vzhledem k věkovému rozdílu.Může se mu snažit porozumět ,ale nedovedu si ho představit  po jeho boku jako Rona.Je to nepřirozené ,ale moc se mi líbilo to s těma jednorožcema.

5 Verča Verča | E-mail | 29. září 2007 v 12:43 | Reagovat

To je milé, chcelo sa mi smiať keď Snape povedal - Posledný umýva riady :D Ale tak ako zo šťastia sa mi chcelo smiať. Iisis - toto by mohlo byť normálne pokračovanie keby Snape v sedmičke nezomrel ... .

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.