.......Testom skutočnej literatúry je, že znesie opakovanie. Čítame znova a znova tie isté stránky a vždy s novým pôžitkom.......

Kapitola tretia: Bolesti hlavy- časť prvá

5. srpna 2007 v 4:49 | iisis |  -HP- Tam, kam patrím II-
Heh, ďalšia kapča na svete...tento krát skoro ráno namiesto neskorého večera..dúfam, že týmto poteším všetky ranné vtáčatá, medzi ktoré ja učrite nepatrím :D Bohužiaľ musím kapitolu opäť rozdeliť do dvoch, na čo si zjavne budete musieť zvyknúť, presne tak ako ja, pretože ďalej sa kapitolky už len predlžujú..Celú kapču venujem Autorkám, ktoré tak tvrdo pracujú na prekladoch HP 7, ktoré sú naozaj úžasné..odkaz na ich stránky mám uverejnený v obľúbených stránkach..k ich tvorbe sa v najbližšej dobe pravdepodobne pridám a bola by som veľmi rada, ak by ste si ich preklad prečítali, napriek tomu, že nepochybujem o tom, že ste už našli na nete aj celé preklady knižky...tak si užite čítanie a nezabudnite komentovať..nezabudnite, čím viac komentov, tým skôr tu pribudne ďalšia kapča :D

*******
Severus tam chvíľu len šokovane stál, no potom sa pozbieral a pohol sa smerom k Harrymu. Niečo ho zraňovalo. A on mal celkom jasnú predstavu o tom, čo alebo kto, to bol. Rozbehol sa.
Keď sa k chlapcovi konečne dostal, ten už len potichu, až na pár stenov ležal na zemi a stále si zvieral čelo. Akoby sa snažil obmedziť bolesť. Jeho zelené oči boli otvorené, no namiesto šťastia sa v nich zračila bolesť. Zdalo sa, akoby hľadel na niečo, čo mohol vidieť len on. Severus ho nikdy predtým nevidel takého zraniteľného. Ani Jeb nebol schopný spôsobiť to, čo videl teraz.
"Harry?" spýtal sa Severus. Opatrne položil ruku na jeho rameno, na čo sa Harry odtiahol a vykríkol. Severus nevedel, čo robiť. "Čo si videl?" opýtal sa pokojne, no vovnútri mu planul hnev na Voldemorta. Čo ťa ten bastard prinútil vidieť? pýtal sa ho v mysli.
Harry tam len chvíľu ležal, no potom obrátil pohĺad k Severusovi. Ten si po prvýkrát všimol, aký strach sa mu zračil v očiach.
"Harry?" spýtal sa tnovu a opäť položil ruku na jeho plece. Teraz sa už Harry neodtiahol.
"Vie to," zachrčal Harry.
Severus bol zmätený, ale vnútornosti sa mu zvierali nepríjemnou predtuchou. "Čo vie, Harry?"
Tínedžer len ďalej upieral pohľad na trávu zvlnenú jemným vetríkom a nakoniec sa opatrne posadil. Ale jeho zmučené telo to nemohlo vydržať a tak skončil v Severusovom náručí.
"Prenasledovali nás," pokračoval Harry. Majster elixírov predpokladal, že hovoril a o čase strávenom na Krížovom ostrove. "Poslal štyroch. Traja nás mali nasledovať, jeden mal byť spojkou medzi nimi a Voldemortom. Tí traja zomreli. Štvrtý ich ešte hľadal a našiel ich v jednej z tých blatových dier," vtedy sa odmlčal a zameral sa na muža, o ktorého sa momentálne opieral, aby sa uistil, že Severus vie, o čom vlastne hovorí. Harry sám do jednej z nich zapadol a Severus ho zachránil. Snape prikývol, čím mu dal najavo, že môže pokračovať. "No, vie to, profesor. Ten štvrtý muž videl, ako sme zničili Artefakt. Mali ste mu ho doniesť, či nie?" spýtal sa Harry.
Severus si rukou prehrabol vlasy, čím nevedomky napodobnil Harryho. "Áno, mal som mu ho priniesť. Dumbledore ma poslal zničiť ho a pre Voldemorta som ho mal ochrániť," pokračoval. "Predpokladám, že moju zradu neznášal veľmi dobre, čo?" spýtal sa a jemne prešiel prstom po chlapcovej jazve na čele.
"Nie, to je trochu mierny výraz. Bol sám, len jeho hnev stačil na to, aby ma jazva rozbolela. Väčšinou to cítim iba keď niekoho zaklína. No dnes nikoho nemučil." Harry sa nachvíľu odmlčal a potľapkal Severusa po ruke, predtým, než sa znovu rozhhovoril. "Zamýšľal sa nad spôsobmi...ako...ťa zabiť...bolestivo," povedal.
Snape nadvihol obočie. "Naozaj?" spýtal sa viacmenej pobavene. Harry naňho prekvapene civel. Keby bol práve na jeho mieste, bol by vystrašený. Aspoň trochu určite.
"Naozaj," odvetil Harry. "A stavím sa, že pre teba špehovanie už nie je naďalej bezpečné. Nevrátiš sa tam, však nie?" spýtal sa v nádeji, že jeho profesor nie je tak bláznivý, aby sa tam vrátil aj napriek tomu, že bol odhalený.
Severus bol prekvapený, keď v tých prenikavo zelených očiach čakajúcich na jeho reakciu zazrel obavy. Už keď sa zmocnil opatrovníctva nad ním sa rozhodol, že sa smrťožrútskych stretnutí viac účastniť nebude. Predsa by tým Harryho nechcel sklamať a čo je horšie, znepokojovať. Chlapec sa stal jeho prioritou číslo jedna, on bol na prvom mieste pred všetkým ostatným.
"Nie, Harry, nevrátim sa tam. Tak som sa rozhodol v deň, keď som získal poručníctvo nad tebou a tento vývoj udalostí to iba zjednodušil. Teraz už nemusím vymýšľať spôsob, ako jednoducho prestať. Ty si sám o sebe skvelý dôvod," povedal s úsmevom na perách. Harry si na to ešte stále nezvykol a pravdepodobne si na to tak skoro ani nezvykne.
"To je dobré. už dlhšie mi to chodilo po rozume. Uľavilo sa mi, keď viem, že jedného dňa len tak nezmizneš," oznámil mu Harry, pričom sa vyhýbal jeho očiam.
Severusovi sa zastavilo srdce. Je pravda, že sa už nevráti na stretnutia, ale bol si celkom istý, že bude na jeho hlavu vypísaná odmena. Harryho strach by sa kľudne mohol naplniť. Ale ak tomu bude môcť zabrániť, určite sa o to pokúsi. Vedel, že bude musieť byť opatrnejší, keď už kvôli ničomu inému, tak kvôli Harrymu. A jemu vlastnému.
Jemne zovrel svoj stisk na Harryho ramene. "V najbližšej budúcnosti zmiznúť neplánujem. Netráp sa tým," povedal a naozaj tomu pevne veril.
Harry si vtedy uvedomil, že sa po prvýkrát za veľmi dlhý čas dokázal uvoľniť. Cítil sa bezpečne. Čo bolo trochu divné vzhľadom na to, s kým bol. S osobou, o ktorej si myslel, že ju bude nenávidieť do konca svojho života. Teraz Snape patril do malej skupinky ľudí, ktorým dôveroval. Zatiaľ. Iba dúfal, že muž dodrží svoje slovo. Reťaz jeho pochmúrnych myšlienok prerušil Severus, keď vyslovil tie otrasné slová.
"Poď, potrebuješ ísť do nemocničného krídla," oznámil, vztal a vytiahol so sebou aj Harryho. Presne vedel, čo si o ošetrovni chlapec myslí. Dopekla, veď aj on to tam nenávidel. Ale teraz to nebol on, kto tam šiel. Teraz tam šiel Harry. Chudáčik.
Madame Pomfreyová sa mračila na scénu pred sebou. Severus Snape, neslávne známy svojou nenávisťou k Harrymu Potterovi mu práve pomáhal do nemocničnej postele a vytiahol mu prikrývky až po bradu. Poppy netušila, čo si má o tom myslieť. Jej prvý predpoklad bol, že je muž začarovaný Imperiusom. To ale nesedelo. Kto by na Snapa uvalil Imperius a potom mu prikázal, aby Pottera prakticky vyniesol do nemocničného krídla? Nedávalo jej to zmysel a jediný spôsob, ako zistiť, čo sa deje bol spýtať sa. "Ach, život je niekedy tak ťažký," nešťastne si pomyslela.
Do ruky schytila záhyby svojej sukne a rýchlim krokom prešla k dovjici, ktorá na ňu trpezlivo a nie až tak trpezlivo čakala.
"Na čo toľko civíte?" vyprskol Severus, keď si všimol jej podozrievavý pohľad.
"Ach, toto je Sevrus, ktorého poznám a milujem," uškrnula sa v mysli. "Je to trochu nezvyčejný pohľad, profesor. Prepáčte mi, ak je pre mňa ťažké tomu uveriť. Môžem sa spýtať, čo sa to tu deje?" spýtala sa a chcela vedieť, či to nebol Snape sám, kto Potterovi niečo urobil. To by ale samozrejme nikdy nevyslovila nahlas. Potter by dostal záchvat.
"Spýtať sa môžete, to však neznamená, že vám odpoviem," odvetil Severus, pričom na ženu chladne hľadel.
"Ach, prestaň tárať, Severus Snape," ozvalo sa spoza neho. "Je iba opatrná a trochu zvedavá. Musíš byť vždy taký nepríjemný?"
Severus zistil, že v ten deň už asi po stý krát nadvihol obočie. "Ospravedlň ma, Deliverance. Neuvedomil som si, že ti neustále leziem na nervy," povedal a otočil sa späť k Harrymu, ktorý sa snažil zadržať smiech. "Ani s tým nezačni," prikázal Severus s pohľadom upretým na chlapca zamotaného v prikrývkach.
Harry bol tak zaneprázdnený zadržiavaním svojho smiechu na uzde, že sa nezmohol na viac ako ukázať mu zdvihnuté palce. Snape si povzdychol. Bol obklopený samými imbecilmi.
Nanešťastie začal Harrymu smiech. ktorý sa snažil zadržiavať, spôsobovať bolesti. Keď bolesť ešte narástla, smiech ho rýchlo prešiel. Bol prekvapený, že sa mu na tú bolesť vôbec podarilo čo len na chvíľku zabudnúť. Byť vystavený Cruciu bola kráľovská bolesť. A to doslova. Teda aspoň to si myslel, že je dôvod jeho bolesti. Bol nečakane zmätený. Predpokladal, že mu Voldemort vedel cez ich spojenie spôsobovať bolesť, ale všetko bolo teraz príliš nejasné a zmätené. Popremýšľa o tom neskôr, keď nebude toľko túžiť po morfíne. Nikdy žiadny nemal, no mal pocit, že by sa mu teraz jedna dávka hodila.
Severus si okamžite všimol to, že Harry tak náhle stíchol. "Poppy, ten chlapec mal dolu pri jazere akýsi záchvat," povedal, keďže nevedel, čo presne vedela liečiteľka o Harryho vízíách. Vedel, že to bude musieť časom vysvetliť aj Del. Určite bude dosť smutná.
"Bola to ďalšia, Harry?" spýtala sa Madam Pomfreyová, ktorá prepla na pracovný mód.
Harry na súhlas prikývol. Liečiteľka sa otočila prešla k neďalekej mahagónovej skrinke. Keď ju otvorila, Harry v nej cez ženu zahliadol obrovské množstvo rôznych elixírov. Nikdy predtým si ich nevšimol. Vždy si ju všimol, keď sa vrátila s elixírmi v náručí, ale nikdy sa nezamýšľal nad tým, kde ich zobrala. Naozaj by mal dávať viac pozor na svoje okolie. O chvíľku sa k nemu vrátila s trávovo zeleným elixírom v ruke.
"Tak tu je to, zlatko, vypi to všetko. Pomôže ti to," nariadila mu.
Harry sa za fľaštičkou nenačiahol. Nikdy predtým elixír takej farby nevidel, aspoň nie elixír proti bolesti. "Čo je to?" spýtal sa.
Severus sa uškrnul, hrdý na svojho syna, keď sa pýtal na nový elixír. Bol múdrejší ako sa dovtedy nazdával. "Neboj sa, Harry, je to nový elixír, ktorý som vyvinul tak, aby potlačil bolesť aj vedľajšie účinky kliatby," vystvetlil mu.
Harry vzal profesora za slovo a vypil elixír na dva glgy. Vtedy si uvedomil, že nechutil tak odporne ako ten predošlý. "Konečne vylepšil aj chuť," zamrmlal unavene.
"Má to v sebe aj utišujúci elixír, preto sa cítiš ospalo," dodal Severus, keď si všimol chlapcových polozavretých zmätených očí.
"Och..." stihol zašepkať tesne predtým, než zaspal.
"Spáva Harry poriadne, Severus?" spýtala sa Del znepokojene. "Ten elixír by nemal účinkovať tak rýchlo," dodala.
"Nie som si istý. Spáva totiž v chrabromilskej veží. No to, že by mal problémy zo spaním nikdy nespomenul," povedal. "Ak ťa to upokojí, môžem sa s ním o tom porozprávať," dodal, keď videl v očiach svojej sesternice obavy. Tiež sa cítil trochu previnilo kvôli tomu, ako sa k nej predtým správal. Nemal si na nej vylievať svoju zlú náladu. Ale s Harrym sa porozpráva aj kvôli vlastnému záujmu. Len dúfal, že chlapec nemáva vízie každú noc a nikomu o tom nepovedal.
"Prosím, Severus, cítila by som sa oveľa pokojnejšie, keby som vedela, že si sa s ním porozprával," povedala a jemne mu stisla rameno. "Má ťa veľmi rád, Severus. Snaž sa nepokaziť to," dodala, keď pomyslela na jeho náladovosť.
Severus si podráždene vzdychol. "Príliš sa znepokojuješ, ženská."
Deliverance sa takmer rozosmiala. Vedela totiž, že on sa o chlapca bojí ešte viac, ako ona.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nazartha Nazartha | E-mail | Web | 5. srpna 2007 v 13:47 | Reagovat

Zatim krásný, jdu na druhou část ;)

2 Lina Lina | E-mail | 5. srpna 2007 v 14:21 | Reagovat

Celá kapitola je veľmi dobrá a hlavne dobre preložená.Aj keď nie je príliš akčná, je poučná. Vyjasňuje vzťahy medzi ľuďmi a to je veľmi dôležité. Čiže, naozaj aj takéto kapitoly do poviedok patria a dodajú im požadovanú hĺbku a plastičnosť bežného ľudského životy. Dúfam, že aj ďalšie kapitoly budú tak rýchle preložené Dík.Lina

3 Autorky Autorky | 5. srpna 2007 v 15:35 | Reagovat

Děkujeme Isis! Vážně máme hroznou radost, že jsi s námi! Čím víc, tím líp! Navíc poznáš super holčinky:-)) Jinak super kapitolka:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.